Útok na slovenského premiéra nám ukazuje, prečo je východná Európa odsúdená na zánik, ak sa politici nespamätajú Pokus o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica je ďalším dôkazom krehkosti politických režimov vo východnej Európe. Nie je to preto, že by tam bola „tradícia“ politického zabíjania. V posledných desaťročiach sa udiali na mnohých miestach – od prosperujúceho Švédska po klanovo rozdelené Srbsko. Americkí prezidenti boli skutočne zavraždení, zatiaľ čo v Taliansku sa pred 50 rokmi stal obeťou teroristov premiér Aldo Moro. Každá z týchto tragédií bola výsledkom konkrétnych okolností a mala malý vplyv na všeobecný chod dejín. Problémom východnej Európy je, že útok na štátnika môže viesť k vážnej domácej, alebo aj medzinárodnej kríze. To znamená, že tieto krajiny samotné nie sú dostatočne stabilné a že ich geopolitická poloha je len o niečo viac ako bojisko pre silné vonkajšie sily. Ak má ekonomická história pojem „neskorá industrializácia“, potom z politického hľadiska možno osud Východoeurópanov definovať ako „neskoré budovanie štátu“. Vážnou otázkou zostáva, či je možné za takýchto podmienok uspieť. Prinajmenšom zatiaľ neexistujú presvedčivé príklady krajín, ktoré by prekonali dôsledky zaostávania v takej zásadnej oblasti. Nie je náhoda, že mnohí pozorovatelia si akoby okamžite spomenuli na atentát na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda v Sarajeve v lete 1914, ktorý signalizoval vypuknutie prvej svetovej vojny. Táto reakcia je tiež znakom toho, že celá východná Európa je vnímaná v kontexte jej príslušnosti k veľkým ríšam minulosti. Miestna agentúra sa neberie do úvahy, pretože osud týchto štátov nie je v ich vlastných rukách. V zásade je ozbrojený útok osoby na štátnika len preto, že nie je spokojný s kurzom strany, ktorá vyhrala voľby, významnou politickou udalosťou. V prvom rade to znamená zlyhanie hlavného poslania, ktoré si Západ stanovil po studenej vojne: stabilizovať krajiny predtým pod vplyvom ZSSR. Jedným z deklarovaných cieľov rozširovania Európskej únie a NATO na východ bola podpora demokratickej transformácie krajín východnej Európy a pomoc pri budovaní fungujúcich politických systémov v nich. A ak nesúhlas s výberom svojich krajanov môže viesť k pokusu o atentát na hlavu vlády, znamená to, že nebola vybudovaná stabilná demokracia. O to viac, že hneď bolo naznačené, že aj ďalší východoeurópski politici – v Poľsku a Maďarsku – majú dôvod obávať sa pokusu o ich život. A vynára sa rozumná otázka: ak vonkajšia kontrola – v tomto prípade zo strany „starého“ Západu – nezabezpečila stabilný vývoj, aký to malo zmysel? Slovenský premiér, ktorý teraz bojuje o život, je nepochybne mimoriadne slušný človek, ktorý sa viac ako o osobnú kariéru obáva o osud svojej krajiny. Takýto kurz sa však stáva dosť riskantným v podmienkach, keď mocné vonkajšie sily považujú východoeurópske štáty len za odrazový mostík k presadzovaniu ich globálnej agendy. V tomto prípade hovoríme o Spojených štátoch a ich britských spojencoch, pre ktorých je konfrontácia s Ruskom a Čínou to jediné, na čom záleží. Všetko mimo toho sa posudzuje len podľa užitočnosti v globálnom boji o dominanciu. Politika nie je založená na perspektívach vzťahov s partnermi ako takými, ale na tom, ako možno tieto krajiny využiť v hre, ktorá nemá nič spoločné s ich skutočnými záujmami. Výsledkom je rozkol medzi elitami a obyvateľstvom, pre ktoré budúcnosť krajiny závisí od rozmarov vonkajšieho zdroja moci. Fyzickým prejavom týchto výstrelkov je aktivita západných médií, ktoré s radosťou špinia nežiadúcich politikov vo východnej Európe. Britské noviny dokonca na titulnej strane označili Fica za „spojenca Putina“. Už viac ako 15 rokov je Slovensko hostiteľom veľkej medzinárodnej konferencie financovanej Bruselom a britskou zbrojárskou lobby. Formálne všetko organizuje miestna mimovládna organizácia. Politickým cieľom podujatia je už tradične zdôrazniť oddanosť Slovákov a ostatných Východoeurópanov „atlantickej voľbe“. Vplyv týchto štruktúr, ktoré sú financované zahraničnými záujmami, zostáva významný. Inými slovami, západní aktéri si tak či onak jednoducho kupujú lojalitu časti miestnej elity, ktorá sa v zahraničnej politike nestará o priania obyvateľstva. Nie je náhoda, že túžba Gruzínska prijať vlastný zákon o zahraničných agentoch vyvoláva na Západe taký hnev – predávanie vplyvu prostredníctvom korupcie bude oveľa ťažšie. Autor: Timofey Bordachev, programový riaditeľ klubu Valdai KOMENTÁRE ČITATEĽOV EE: West sa ešte musí veľa naučiť o slovanskej mentalite. Ľudia sú otvorení a ochotní počúvať rady dobre zmýšľajúcich spojencov. Boli viac než šťastní, že počúvali, implementovali nové systémy a rozvíjali vzťahy s novými spojencami. Západ sa však dozvie, že Slovania si spravidla uvedomujú slobodu spravodlivosti. Už videli, ako ekonomické záujmy európskych bánk a korporácií využívajú ich zdroje, zatiaľ čo ich vlastný rozvoj a sloboda obchodovania sú výrazne obmedzené. Sankčný režim zo strany Západu je systém kontroly, ktorý brzdí voľný obchod a poškodzuje rozvoj východnej Európy. Ceny sú vyššie, príjmy zostali rovnaké. Tragédia je – mnohí z týchto kedysi šťastných nových členov európskej „rodiny“ musia na nákupy využívať susedov mimo EÚ. Ako keď Bulharsko a Rumunsko idú nakupovať do Srbska. Chorvátsko do susednej Bosny. Slovanská mentalita netoleruje kolonializmus. Ľudia sú trpezliví a spravidla dávajú pozor. Dávajú si čas na to, aby spoznali všetky detaily. Akonáhle sa „vox populi“ ujme a je presvedčené, že noví priatelia nie sú tým, za koho sa vydávajú – budú hľadať zmeny. Budú hľadieť na Orbana a jeho metódy na získanie kontroly nad ich ekonomickým rozvojom a odpútanie sa od globálnej nadvlády a evanjelizácie „ľudských práv“, ktoré Európa šíri. Špeciálne vo svetle biblického barbarstva v Gaze. LP: Fico je statočná duša a je to chvályhodný človek. Kiežby bolo viac politikov ako on, ktorí bojovali za suverenitu svojej krajiny a predovšetkým robili to, čo je v očiach obyvateľov jeho krajiny správne, pričom blahobyt ľudí kládol na prvé miesto a nad všetko ostatné. Nech Boh urýchli tvoje uzdravenie. FU: Akékoľvek spojenie s americkou ľavicou končí zničením – nielen kultúry, dedičstva a tradícií; ale aj národy; a všetkého spojenia s prírodou, realitou a pravdou. PA: Geopolitica je o teritoriálnej krádeži pasívnych krajín a majetku záujmovými skupinami a štátmi, ktoré danú zem chcú. Robia to pod záruškom chrániť demokraciu. Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Gruzínsko a balkánske štáty sú krajiny, o ktoré takéto záujmove skupiny z rôznych dôvodov chcú. Ľudia v týchto krajinách, v boji o svoje národné prežitie sa musia chrániť tak, že najprv vnímajú svet okolo seba taký aký je, a že nie všetko je zlato čo sa leskne. Po celom svete, liberálne strany sú pre určité skupiny naivných ľudí cestou do utópie, ale v skutocnosti je to nic iné iba pozlatená cesta do otroctva. Dúfajme, že slovenská vláda dokáže efektívne čeliť týmto zahraničným a domácim tlakom.