Čína tajne hromadí zlato – médiá Krajiny rozširujú svoje zásoby drahých kovov po tom, čo Západ zmrazil ruské rezervy, hovoria analytici Podľa stratégov citovaných japonským obchodným denníkom Nikkei Asia centrálne banky na celom svete zintenzívnili nákupy zlata po tom, čo boli ruské zámorské aktíva tento rok zmrazené v rámci sankcií. Asi 300 miliárd dolárov v ruských zahraničných rezervách a ďalšie miliardy v držbe jednotlivcov a firiem údajne zmrazili USA a ich spojenci. Kremeľ opakovane označil zabavenie za „krádež“. Podľa údajov zverejnených v novembrovej správe Svetovej rady pre zlato sa nákupy zlata regulačnými orgánmi v období od júla do septembra viac ako štvornásobne zvýšili na 399,3 tony. Toto číslo predstavuje dramatický nárast zo 186 ton zaznamenaných v predchádzajúcom štvrťroku a 87,7 tony v prvom štvrťroku tohto roka. Medzitým celkový súčet prekonal akýkoľvek celý rok od roku 1967. Emin Yurumazu, japonský ekonóm v Turecku, povedal médiám, že „protizápadné krajiny túžia po hromadení zlata,“ po tom, čo národy videli, ako boli ruské zámorské aktíva zmrazené v rámci sankcií. Centrálne banky Turecka, Uzbekistanu a Indie predtým uviedli, že nakúpili 31,2 tony, 26,1 tony a 17,5 tony. V súčasnosti nie je jasné, ktoré štáty zakúpili zvyšok z celkových 300 ton. Niektoré neidentifikované nákupy sa dajú očakávať, ale bližšie nešpecifikovaný kúsok „takejto veľkosti je neslýchaný,“ povedal Koichiro Kamei, finančný analytik a analytik drahých kovov, na ktorého sa odvoláva agentúra. „Čína pravdepodobne kúpila značné množstvo zlata od Ruska,“ povedal analytik trhu a bývalý japonský riaditeľ Svetovej rady pre zlato Itsuo Toshima. Vysvetlil, že Čínska ľudová banka pravdepodobne kúpila časť zlata centrálnej banky Ruska v objeme viac ako 2000 ton. Analytik poznamenal, že ide o typické správanie čínskeho menového regulátora, ktorý v rokoch 2009 až 2015 nezverejnil žiadne nákupy zlata a následne oznámil, že zvýšil rezervy o 600 ton. Čínska ľudová banka nezverejnila od roku 2019 žiadne nové správy o nákupoch zlata. Šialenstvo v nakupovaní zlata prichádza ako súčasť nových pokusov centrálnych bánk chrániť svoje aktíva znížením ich expozície voči americkému doláru. Čína bola dominantnou silou v súčasnom trende dedolarizácie. Podľa údajov amerického ministerstva financií predala krajina od marca do októbra americké dlhopisy za 121,2 miliardy dolárov.