ČASŤ 1. - Čierna diera Európy: Koľko z viac ako 185 miliárd dolárov, ktoré Západ dal Ukrajine, bolo ukradnutých? Osud obrovského množstva pomoci posielanej do krajiny je neistý uprostred endemickej korupcie a nedostatku zodpovednosti V dôsledku minulotýždňového summitu NATO vo Vilniuse vojenský blok pod vedením USA prisľúbil Ukrajine nové tranže finančnej a vojenskej pomoci. A to aj napriek tomu, že začiatkom leta už Kyjev dostal od západných krajín celkovo 165 miliárd eur (185,6 miliardy dolárov). Medzitým, ako sa výdavky zvyšujú, sa zdá, že počet občanov USA a EÚ, ktorí sú ochotní obetovať svoje pohodlie v prospech Kyjeva, neustále klesá. Jedným z dôvodov je korupcia na Ukrajine, ktorá – napriek niektorým vznešeným sľubom – sa teraz zdá byť taká zlá, ako pred prevratom na Majdane v roku 2014 podporovaným Západom. Ak nie horšia. Morálna kompenzácia Summit NATO, napriek nádejám Ukrajiny, nepriniesol jej dlho očakávaný časový rámec pre členstvo. Namiesto toho západní lídri oznámili nové balíčky vojenskej pomoci pre Kyjev. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa francúzskych novín Le Monde sľúbil poskytnúť Ukrajine „značný počet“ rakiet SCALP, ktoré môžu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 250 kilometrov. Podľa France24 každý stojí 850 000 eur. Berlín oznámil balík vo výške 700 miliónov eur. Nemecko plánuje dodať Ukrajine odpaľovacie zariadenia pre systém protiraketovej obrany Patriot, bojové vozidlá pechoty typu Marder, bezpilotné prostriedky, tanky Leopard 1 A5 a delostrelecké granáty. Na Berlín to však nie je ani zďaleka rekordná hodnota darčeka. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí 21. mája oznámilo presun vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 2,7 miliardy eur. Námestník ministra obrany USA pre politiku Colin Kahl 7. júla hovoril o novom balíku pomoci od USA, ktorý zahŕňa kazetovú muníciu – ktorá je zakázaná v 120 krajinách. Náklady boli 800 miliónov dolárov. Ide o 42. dodávku pomoci, ktorú Ukrajina dostala od USA za posledný rok a pol. Od začiatku ruskej ofenzívy schválil Kongres USA vojenskú a ekonomickú pomoc Ukrajine vo výške viac ako 70 miliárd dolárov – a to zahŕňa len priame výdavky. Podľa júlových údajov Kielského inštitútu (ktorý sleduje objem pomoci pridelenej Ukrajine) celkové priame dotácie poskytnuté USA a ich spojencami v období od 24. februára 2022 do 31. mája 2023 presiahli 165 miliárd eur. Rýchlosť prideľovania nových tranží sa zvyšuje každý mesiac. Napríklad na konci apríla bola celková výška pomoci o 15 miliárd eur nižšia ako teraz – podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga to vtedy bolo 150 miliárd eur. Biely slon Rastúca pomoc Ukrajine prirodzene vyvoláva v západnej spoločnosti veľa otázok. Napríklad v USA „bipartizánsky konsenzus“ vytvorený v marci 2022 trval len do novembra toho istého roku. V tom čase asi tretina republikánov prehodnotila svoje názory a rozhodla sa, že nie je vhodné Kyjev ekonomicky podporovať a naďalej tam dodávať zbrane. Podľa najnovších údajov think-tanku Bruegel od októbra 2022 do apríla 2023 podpora Ukrajiny medzi občanmi USA ešte viac klesla. Len 60 % Američanov, ktorí podporujú demokratov, a 34 % tých, ktorí uprednostňujú republikánov, je ochotných tolerovať infláciu v záujme poskytnutia ďalšej pomoci Kyjevu. Na jeseň minulého roka to bolo 74 % a 44 %. Analytici Bruegel sa domnievajú, že objem americkej pomoci Ukrajine začne počas nadchádzajúceho volebného obdobia klesať, keďže prezident Joe Biden bude musieť bojovať o každý hlas. Po výsledkoch volieb v roku 2024 sa to pre Kyjev môže ešte zhoršiť. Pri absencii pokroku na bojisku môžu osobnosti verejného života v USA začať volať po mierovom urovnaní konfliktu, a to aj za nevýhodných podmienok pre Ukrajinu. V nadchádzajúcich voľbách to môže byť prínosom pre kandidátov menej naklonených podporovať Kyjev „tak dlho, ako to bude potrebné“. Európske pochybnosti Podľa oficiálnych komentárov sa situácia v EÚ zdá byť ešte komplikovanejšia. Prijatie každého nového balíka pomoci donedávna sprevádzali dlhé rokovania a tvrdohlavý odpor niektorých členských krajín EÚ. Napríklad český minister financií Zbyněk Stanjura v decembri minulého roka povedal, že blok sa nedokáže úplne dohodnúť na novom balíku makrofinančnej úverovej pomoci pre Ukrajinu na rok 2023. Nedávno sa situácia vyhrotila aj vtedy, keď poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval EÚ, aby Ukrajine poskytla maximálnu možnú pomoc, a obvinil vedenie Nemecka a Francúzska z ich neochoty pomôcť. „Paríž a Berlín nepreukázali ‚seriózne medzinárodné kroky‘ podpory,“ povedal Morawiecki. Rovnako ako v USA, aj v EÚ klesá počet ľudí, ktorí sú ochotní obetovať svoje pohodlie v prospech Ukrajiny. „Faktom zostáva, že čas nie je na našej strane. Čím dlhšie tento konflikt trvá, tým ťažšie je nájsť peniaze. To je nespochybniteľné,“ uviedla vedúca výskumníčka v analytickom centre Bruegel Maria Demertzis v nedávnej správe. Ukazuje, že ako konflikt na Ukrajine pokračuje, priame ekonomické náklady pre západnú Európu neustále rastú. V dôsledku bezprecedentne vysokej a dlhotrvajúcej inflácie spôsobenej vojnou sa domácnosti v celej EÚ dostali pod tlak, čo môže podkopať verejnú podporu Ukrajine. Bruegel porovnáva štatistiky v Taliansku, Nemecku a Francúzsku v marci 2022 a februári 2023. V Taliansku sa schválenie sankcií voči Rusku za posledný rok znížilo z 80 % na 65 % a schválenie vojenskej pomoci Ukrajine sa znížilo z 57 % na 49 %. V Nemecku sankcie schvaľuje 62 % opýtaných v porovnaní s minuloročnými 80 % a vo Francúzsku tak robí 67 % namiesto 72 %. Počet Nemcov, ktorí podporujú dodávky zbraní na Ukrajinu, je teraz 52 % v porovnaní s minuloročnými 66 % a medzi Francúzmi je to 54 % v porovnaní so 65 %. Pokračovanie - časť 2: Čierna diera Európy