Členovia EÚ sú proti plánu vyzbrojiť Kyjev ruskými peniazmi – Politico Malta, Luxembursko a Maďarsko údajne varovali pred nasmerovaním výnosov zo zmrazených aktív ukrajinskej armáde. Plán Európskej únie použiť zisky vytvorené aktívami ruskej centrálnej banky zmrazenými v bloku na nákup zbraní pre Ukrajinu narazil na odpor Malty, Luxemburska a Maďarska, informoval vo štvrtok Politico s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová minulý mesiac navrhla použiť úroky získané z aktív na získanie zbraní pre Ukrajinu, a nie použiť prostriedky na obnovu, ako sa pôvodne plánovalo. Malta, Luxembursko a Maďarsko podľa portálu „vyjadrili výhrady“ k plánu počas stredajšieho stretnutia 27 veľvyslancov EÚ. Správa naznačila, že nápad von der Leyenovej použiť ruské peniaze na nákup zbraní pre Kyjev „skomplikoval rozhovory“ pred summitom lídrov EÚ v Bruseli budúci týždeň. Západ od začiatku ukrajinského konfliktu pred dvoma rokmi zmrazil v majetku ruskej centrálnej banky zhruba 300 miliárd dolárov. Klíringové centrum Euroclear so sídlom v Bruseli vlastní približne 191 miliárd EUR (205 miliárd USD) z prostriedkov a za posledný rok nazbieralo takmer 4,4 miliardy EUR na úrokoch. Cieľom EÚ je tento rok poskytnúť Kyjevu príjmy zo zmrazených aktív vo výške 2 až 3 miliardy eur, informoval začiatkom týždňa denník Financial Times. Prvá tranža peňazí by mohla byť vyplatená už v júli, ak Brusel dokáže zabezpečiť súhlas všetkých členov bloku, uviedol portál s odvolaním sa na predstaviteľov EÚ. Niektoré členské štáty sú v súvislosti s kontroverzným návrhom opatrné a tvrdia, že si vyžaduje dôkladnejšiu analýzu, uviedla agentúra Bloomberg v utorok v samostatnej správe. Maďarsko údajne trvá na tom, že výnosy z ruských aktív by mali byť pridelené na obnovu Ukrajiny a nie použité na financovanie jej armády, uviedol portál s odvolaním sa na ľudí oboznámených s diskusiami. Zatiaľ čo západní podporovatelia Kyjeva vo všeobecnosti súhlasia s tým, že zmrazené aktíva by sa mali použiť na pomoc Ukrajine, sú v rozpore s tým, či by priame zabavenie bolo legálne. Zatiaľ čo USA a Spojené kráľovstvo podporujú priame vyvlastnenie fondov, niektoré členské štáty EÚ, najmä Francúzsko a Nemecko, varujú, že tento krok by narušil dôveru v európsky finančný systém. Tvrdí sa tiež, že takýto drastický krok by vytvoril zlý precedens, ktorý by mohol prinútiť ostatné krajiny, aby sa vyhli držaniu svojich rezerv v západných menách zo strachu, že by sa raz mohli stať aj terčom sankcií. Moskva varovala, že bude reagovať rovnako, ak Západ prejde s jej hrozbami konfiškácie majetku. Rusko opakovane uviedlo, že akékoľvek kroky podniknuté proti jeho majetku by sa rovnali „krádeži“, pričom zdôraznilo, že zhabanie finančných prostriedkov alebo akýkoľvek podobný krok by porušil medzinárodné právo a podkopal západné meny, globálny finančný systém a svetovú ekonomiku.