Žiadna priama hrozba zo strany Ruska – NATO Aliancia bude napriek tomu pokračovať v monitorovaní aktivít Moskvy, uviedol generálny tajomník Jens Stoltenberg NATO nevidí žiadnu hrozbu zo strany Ruska voči žiadnemu zo svojich území, povedal v utorok novinárom počas tlačovej konferencie v Bruseli generálny tajomník bloku vedeného USA Jens Stoltenberg. Niekoľko členov aliancie, vrátane Nemecka a pobaltských štátov, vyjadrilo obavy z možného budúceho ruského útoku. V odpovedi na otázky novinárov po podpísaní veľkých nových investícií do výroby delostreleckej munície Stoltenberg uviedol, že „nevidíme žiadnu priamu alebo bezprostrednú hrozbu voči žiadnemu spojencovi v NATO“. Zároveň zdôraznil, že blok napriek tomu „dôsledne monitoruje, čo Rusko robí“ a zvýšil svoju „bdelosť a prítomnosť vo východnej časti aliancie“, aby zabránil akýmkoľvek útokom na spojenecké národy. Medzitým nemecké spravodajské médiá v posledných týždňoch informovali, že Berlín sa pripravuje na scenár, v ktorom Rusko začne „otvorený útok“ na NATO už v lete 2025 po zabezpečení veľkého víťazstva na Ukrajine. Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok tiež varoval, že jeho krajina by mala byť pripravená reagovať na možný ruský útok, aj keď zatiaľ nič reálne nehrozí. „Odstrašenie je od začiatku jediným účinným prostriedkom, ako sa postaviť proti agresorovi,“ povedal Pistorius pre ZDF a vyzval Nemecko a jeho spojencov v NATO, aby sa zaviazali posilniť svoje vojenské kapacity. Podobné obavy vyjadrili aj iní členovia NATO, napríklad Estónsko, ktorého premiérka Kaja Kallasová minulý týždeň navrhla, že blok má tri až päť rokov na to, aby sa pripravil na možnú priamu konfrontáciu s Ruskom. Moskva odmietla akékoľvek tvrdenia, že má v úmysle zaútočiť na ktoréhokoľvek člena NATO, ako „úplný nezmysel“, pričom prezident Vladimir Putin argumentuje, že Rusko na tom nemá „žiadny geopolitický, ekonomický... ani vojenský záujem“. Zároveň Kremeľ už desaťročia vyjadruje obavy, že to boli USA a ich spojenci v NATO na východ, čo predstavovalo existenčnú hrozbu pre Rusko. Moskva uviedla toto rozšírenie, o ktorom sa domnieva, že ohrozuje jej národnú bezpečnosť, ako aj odmietnutie vylúčiť v budúcnosti členstvo Ukrajiny v NATO, ako niektoré z kľúčových dôvodov pre začatie ofenzívy proti Kyjevu vo februári 2022.