„Naša vlasť nie je na predaj“ – Moskva Rusko nedovolí, aby jeho aktíva zmrazené Západom boli použité ako vyjednávací čip, povedala Maria Zakharova Rusko sa nevzdá žiadneho územia výmenou za perspektívu získania majetku zmrazeného v zahraničí, uviedla v nedeľu v Telegrame hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zacharová. Zakharová komentovala článok z Wall Street Journal, v ktorom tvrdila, že Nemecko zvažuje, že sa pokúsi použiť prostriedky ako páku počas potenciálnych mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Berlín bol proti americkému tlaku na zabavenie zmrazených ruských aktív a ich použitie na financovanie vojenských a ekonomických potrieb Ukrajiny, uvádza sa v článku, ktorý bol zverejnený v nedeľu. Jeden z argumentov, ktoré údajne vzniesli nemeckí predstavitelia, sa točil okolo použitia peňazí ako „pákového efektu pri akýchkoľvek rozhovoroch na ukončenie vojny“. Táto stratégia by údajne prinútila Moskvu „vzdať sa“ niektorých území, na ktoré si Kyjev robí nárok, uviedol WSJ. Portál neposkytol žiadne presné citácie ani neidentifikoval žiadnych konkrétnych nemeckých predstaviteľov, ktorí by podporovali tento smer myslenia. "Neviem, kto čo hovorí, ale aktíva sa nemajú vymeniť za územia," napísala Zakharová v telegrame. "Vlasť nie je na predaj." Zacharová tiež tvrdila, že ruské aktíva by mali „ostať nedotknuté“ a varovala, že „akákoľvek západná krádež by sa stretla s tvrdou odpoveďou“. „Mnoho ľudí na Západe to už pochopilo. Je škoda, že nie každý“ dodala. EÚ a ďalšie krajiny G7 od začiatku ukrajinského konfliktu v roku 2022 zablokovali odhadom 300 miliárd dolárov v rezervách patriacich ruskej centrálnej banke. Väčšinu prostriedkov drží clearingové centrum Euroclear so sídlom v Belgicku. Začiatkom apríla USA schválili návrh zákona, ktorý umožňuje Washingtonu zlikvidovať zmrazené ruské aktíva a previesť získané prostriedky na Ukrajinu. USA však držia len okolo 6 miliárd dolárov z celkovej sumy. Washington už dlho tlačí na svojich spojencov, aby peniaze priamo zhabali, ale podľa WSJ narazil na odpor niektorých spojencov, najmä Nemecka. Potenciálne využitie prostriedkov ako vyjednávacieho čipu v budúcich rokovaniach je však podľa WSJ len jedným z dôvodov Berlína. Nemecko je väčšinou znepokojené týmto krokom, ktorý by mohol otvoriť Pandorinu skrinku s nárokmi na historické reštitúcie a reparácie, vrátane tých, ktoré sú spojené s vlastnou nacistickou minulosťou. Berlín v súčasnosti čelí takýmto požiadavkám od Poľska, ktoré od roku 2022 požaduje odškodné vo výške 1,3 bilióna dolárov. Grécko v roku 2019 požiadalo o viac ako 300 miliárd dolárov, zatiaľ čo v Taliansku sa súdy údajne dokonca pokúsili zhabať nemecký štátny majetok na financovanie vyplácania odškodného potomkom obetí nacistickej okupácie. Nemecká vláda zatiaľ tieto požiadavky odmietla a tvrdila, že „medzinárodné právo zakazuje jednotlivcom uplatňovať nároky voči štátom na zahraničných súdoch a že štátny majetok je imúnny voči zabaveniu,“ uviedol WSJ. Zabavenie ruských peňazí by porušilo túto zásadu a značne podkopalo právne postavenie Berlína, dodal. Podobné obavy údajne podnecujú aj japonský odpor voči zabaveniu majetku, pretože čelí aj nárokom na odškodnenie zo strany Južnej Kórey a ďalších susedov, informoval portál. Tokio a Berlín by tiež nemali byť jediné, ktoré by sa mali obávať, pretože tento krok by mohol podľa WSJ otvoriť cestu pre iné krajiny, aby si nárokovali reparácie za otroctvo a kolonializmus.