„Nechcem byť pešiakom v tejto chorej hre“: Izraelské antisionistické hnutie zaujalo stanovisko Počet ľudí ochotných slúžiť v IDF sa každým rokom znižuje, zmení to však militaristický charakter krajiny? V priebehu rokov počet ľudí, ktorí sa oslobodili od služby v izraelskej armáde alebo v Izraelských obranných silách (IDF), vzrástol. V roku 2021 dosiahol viac ako 31 %. Správy naznačujú, že do roku 2050 sa viac ako 50 % izraelskej mládeže vyhne odvodu. Zhruba 10 % z nich tak urobí kvôli ideológii a neochote podporovať izraelskú politiku a činy. Izraelská vojna proti Hamasu, ktorá bola vyhlásená krátko po smrtiacich útokoch skupiny na komunity v južnej časti krajiny v októbri minulého roka, zaznamenala prudký nárast počtu dobrovoľníkov pre armádu. Tisíce ultraortodoxných Židov, ktorí sú zvyčajne oslobodení od služby, sa zapísali do armády. Stovky židovských mladých ľudí z celého sveta prišli do Izraela, aby sa pripojili k IDF, a krajina zaregistrovala celkovo 300 000 záložníkov odhodlaných chrániť svoj národ. Ale Tomera Avrahamiho, 25-ročného antisionistického aktivistu z Haify v severnom Izraeli – ktorý považuje za Palestínu – nechytilo šialenstvo, aby sa pridal k armáde. Ako niekto, kto nebol povolaný na povinnú službu kvôli svojmu postoju proti IDF, nemohol zniesť pomyslenie na účasť na doteraz najsmrteľnejšom útoku na Gazu. Tomer hovorí, že udalosti zo 7. októbra len posilnili jeho presvedčenie a poskytli mu ďalšiu bolestnú pripomienku, že Izrael a Palestína nezažijú mier, kým nebude oblasť, podľa jeho názoru, dekolonizovaná. „Keď sa človek narodí v biednom utečeneckom tábore, jeho starý otec je útočiskom, na ktorého pozemkoch je postavená osada, jeho rodičia ledva zarábajú a on sám čelí vojnám, zažíva blokádu a nemá žiadne možnosti rozvoja, je to len logické a je pravdepodobné, že bude tlačený k násilnému odporu proti kolonizátorovi,“ zdôvodnil. „Ľudia v Gaze sú zmasakrovaní za plnej podpory západných vlád so Spojenými štátmi na ich čele a toto je pre mňa pripomienkou, že v tejto chorej hre nechcem byť šachovým pešiakom,“ dodal. Tomerova cesta „seruvnika“, čo je dosť hanlivý výraz pre Izraelčanov, ktorí sa odmietajú prihlásiť do armády, sa začala v roku 2016. Vtedy Tomer študoval na strednej škole, ale už si uvedomil, že nemôže byť súčasťou Izraela. „Rozhodnutie nezapísať sa do armády vo mne zaiskrilo, keď som bol v 11. a 12. ročníku, aj keď našu školu niekoľkokrát navštívili vojaci, ktorí nabádali študentov, aby sa prihlásili do služby, vrátane bojových jednotiek,“ spomínal. „Napriek tomu, že som vyrastal v skôr pravicovom prostredí, postupne a vďaka médiám, výskumom a zájazdom po historickej Palestíne som dospel k záveru, že nemám ochotu zúčastniť sa prebiehajúcej nakby [po arabsky katastrofa – red.] palestínskeho ľudu. Ani ja som nechcel slúžiť súčasnému systému apartheidu. Počas vojny v roku 1948 Izrael uskutočnil etnické čistky, ktoré viedli k vyhnaniu 85 % Palestínčanov, ktorí žili v oblasti, ktorá sa stala Izraelom, a k zabráneniu ich návratu. Palestínčania, ktorým sa podarilo zostať v rámci hraníc novozrodeného štátu, boli držaní pod prísnym stanným právom až do roku 1966. Hoci Izrael tvrdí, že so svojimi palestínskymi občanmi zaobchádza rovnako, zachováva si súbor diskriminačných politík a zákonov a mnohí tvrdia, že nedostávajú rovnaké ekonomické a sociálne možnosti ako Židia. V roku 1967, keď Izrael prevzal kontrolu nad Západným brehom Jordánu a Gazou, bolo na Palestínčanov v týchto oblastiach vyhlásené stanné právo, čo malo negatívny vplyv na ich základné práva a vyvolalo obvinenia z apartheidu. Tomer vo svojej neochote slúžiť zďaleka nie je sám. V roku 2016, v roku, keď sa mal stať brancom, IDF zaregistrovalo číslo 28 % „refusenikov“. Prevažná väčšina z nich založila svoje rozhodnutie na náboženstve a jeho nezlučiteľnosti so službou. Iní požiadali o výnimku z dôvodu zdravotných problémov. 6,3 % bolo vyňatých zo zdravotných alebo ideologických dôvodov, ako samotný Tomer, a nedávne štatistiky ukazujú, že tieto čísla len rastú. V roku 2021 Izrael zaregistroval 31,4 % výnimiek z rôznych dôvodov a predpokladá sa, že do roku 2050 viac ako polovica izraelských mladých ľudí nebude slúžiť v IDF. Prevažná väčšina sa nezapíše z náboženských dôvodov, zatiaľ čo asi 10 % odmietne zo zdravotných dôvodov alebo výhrady vo svedomí. Toto odmietnutie ich však môže vyjsť draho. Len nedávno vojenský súd odsúdil Tala Mitnicka na 45 dní väzenia za to, že odmietol vojnu v Gaze a pokračujúcu okupáciu. Stalo sa tak po tom, čo si už odpykal dva 30-dňové tresty a pravdepodobnosť, že ho po prepustení v apríli opäť odsúdia, je vysoká. Čas za mrežami však nie je jediným možným dôsledkom. Ďalší je potenciálne vylúčený z vysoko postavených pracovných miest v niekoľkých lukratívnych sektoroch, ako aj odsudzovanie „refusenikov“ širokou verejnosťou. Tomer priznáva, že predtým, ako sa rozhodol, ľudia okolo neho sa tiež zaoberali dôsledkami jeho rozhodnutia neslúžiť. „Spočiatku sa mi rodičia snažili prehovárať alebo moje odmietnutie, predovšetkým z utilitárnych dôvodov. Ale našťastie ma mama nakoniec podporila a dokonca so mnou prišla k vojenskému psychológovi,“ povedal. „Pokiaľ ide o názor širokej verejnosti: napriek mojim obavám som časom zistil, že mnohým je to jedno... z mojej praxe na akademickej pôde som sa zatiaľ nestretol so žiadnymi prekážkami. Hoci existujú štipendiá, ktoré uprednostňujú prepustených vojakov... a existujú pracoviská, ktoré by nenajímali tých, ktorí neslúžili, vo všeobecnosti sa nezdá, že by to bol problém. Aspoň nie dovtedy, kým svoje odmietnutie nespojíte s politickými motívmi,“ vysvetlil. Tento skôr akceptujúci postoj sa však môže čoskoro zmeniť. V priebehu rokov sa izraelská spoločnosť, ktorá bola vždy skôr konzervatívna a vážila si IDF, posunula ešte viac doprava. Napríklad v roku 2013 to bolo 43 %. Do roku 2015 sa zvýšil na 45 %. A pred tromi rokmi 51 % uviedlo, že by volili pravicu. Podobný trend bol zaznamenaný aj medzi izraelskou mládežou. V roku 2022 prieskum odhalil, že asi 45 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov by volilo pravicový blok na čele s premiérom Benjaminom Netanjahuom. A Tomer verí, že udalosti zo 7. októbra 2023 túto tendenciu len posilnia. „Vojna ešte viac zradikalizovala izraelskú spoločnosť, ktorá bola od začiatku radikálna. Samozrejme, nemám konkrétne čísla, ale môžem predpokladať, že vojna povedie k ďalším pokusom štátu naverbovať ľudí, najmä do bojových jednotiek. Autor: Elizabeth Blade