Arménsko a Azerbajdžan môžu čoskoro uzavrieť mierovú dohodu – Baku Prezident Ilham Alijev nevidí žiadne „vážne prekážky“ na dosiahnutie dohody s Jerevanom Azerbajdžan a Arménsko môžu v blízkej budúcnosti podpísať mierovú dohodu, povedal v nedeľu pre miestne médiá azerbajdžanský prezident Ilham Alijev bez toho, aby prezradil presný harmonogram potenciálnej dohody. Baku nevidí žiadne veľké prekážky pre dohodu po tom, čo Jerevan uznal dlho sporný región Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu, dodal. "Teraz, keď Arménsko uznalo našu územnú celistvosť, všetky vážne prekážky mierovej zmluvy de facto zmizli," povedal Alijev v nedeľu. Prezident tiež povedal, že si je „istý“, že dohoda „môže byť podpísaná v blízkej budúcnosti“, ak bude súčasná situácia trvať. V piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyslankyňu Baku vo Francúzsku Leylu Abdoullajevovú uviedla, že obe strany by mohli uzavrieť dohodu už 1. júna počas summitu Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku. „Je to historický moment a moment, ktorý si nemožno nechať ujsť,“ povedala novinárom v Paríži. Arménske ministerstvo zahraničia však poprelo, že by dohoda mohla byť uzavretá tak skoro. Obe strany stále diskutujú o podrobnostiach budúcej dohody, povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Ani Badalyanová pre Sputnik Arménsko a dodala, že jej národ bude pripravený podpísať zmluvu „hneď, ako budú jasne sformulované riešenia všetkých kľúčových otázok“. Agenda pre arménsku delegáciu na summite v Kišiňove „nezahŕňa podpísanie... dohody,“ dodala. Napriek tomu arménsky premiér Nikol Pashinyan minulý pondelok povedal, že považuje za možné podpísať dokument v Kišiňove 1. júna. „Dúfame, že sa potenciálne rýchlo dohodneme na texte a podpíšeme ho,“ povedal vtedy novinárom. Vo štvrtok sa Alijev a Pašinjan stretli v Moskve, kde potvrdili, že sú pripravení normalizovať vzťahy na základe „vzájomného uznania územnej celistvosti“. Obe strany tiež uviedli, že sú pripravené ukončiť 30-ročný spor o Náhorný Karabach. Náhorný Karabach bol autonómnou oblasťou v rámci sovietskeho Azerbajdžanu, ale s väčšinou etnických Arménov. Odtrhlo sa od Azerbajdžanu ešte predtým, ako Baku vyhlásilo nezávislosť od ZSSR, čo spustilo etnický konflikt, ktorý si vyžiadal tisícky obetí, než ho zmrazilo prímerie z roku 1994. K poslednému veľkému vzplanutiu došlo v roku 2020 a vyústilo do postupu azerbajdžanských jednotiek, aby odrezali hlavnú cestu medzi Náhorným Karabachom a vlastným Arménskom. Konflikt sa skončil prímerím sprostredkovaným Ruskom. Pašinjan pred štvrtkovým stretnutím v Moskve signalizoval, že Arménsko je ochotné vzdať sa sporného regiónu, ale bude hľadať medzinárodné záruky pre miestne etnické arménske obyvateľstvo.