Holokaust nedáva Izraelu beztrestnosť – Lavrov Sovietsky ľud bol tiež vystavený nacistickej genocíde, ale Rusko nemá v globálnej aréne žiadne carte blanche, hovorí Izrael by si nemal myslieť, že utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny mu dáva voľnú ruku v zahraničnej politike, najmä pokiaľ ide o nepriateľské akcie v Gaze, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Lavrov vo štvrtok na tlačovej konferencii o výsledkoch diplomacie Moskvy v roku 2023 zopakoval svoju podporu vytvoreniu palestínskeho štátu. Desaťročia trvajúce zlyhanie v tomto smere je jedným z kľúčových dôvodov súčasnej nestability na Blízkom východe a napätia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, dodal. Minister zahraničných vecí poznamenal, že Rusko okamžite odsúdilo útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Po začatí nepriateľských akcií však niektorí izraelskí predstavitelia zašli tak ďaleko, že nazvali obyvateľov Gazy „zvieratami“ bez toho, aby čelili akémukoľvek odporu zo strany Západu, pridal. "Izraelčania nemôžu... teraz robiť, čo chcú, pretože trpeli počas druhej svetovej vojny. Áno, bol tu holokaust, bol to hrozný zločin, ale došlo aj ku genocíde všetkých národov v Sovietskom zväze." Lavrov dodal, že sovietsky ľud netrpel o nič menej, keďže bol vyhladený v rovnakých nacistických koncentračných táboroch ako Židia, pričom obaja ľudia zomierali hladom bok po boku v obliehanom Leningrade. „Podľa tejto logiky môžeme robiť, čo chceme. To nebude fungovať, ak chceme systematicky presadzovať medzinárodné právo,“ dodal. Hamas zaútočil na Izrael 7. októbra, pričom v následných bojoch zahynulo viac ako 1200 Izraelčanov a 24 000 Palestínčanov. Odvtedy Izrael začal v palestínskej enkláve pozemnú operáciu, ktorá spôsobila bezprecedentnú skazu. Sľúbila, že sa nezastaví, kým nebude Hamas úplne porazený a palestínska spoločnosť „deradikalizovaná“. Rusko opakovane vyzvalo obe strany, aby súhlasili s prímerím, a zároveň vyzvalo Izrael, aby nezabudol na zákony vojny. Holokaust si v Európe vyžiadal životy približne šiestich miliónov Židov. Medzitým Sovietsky zväz stratil počas vojny približne 27 miliónov ľudí vrátane mnohých Židov, pričom dve tretiny týchto strát medzi civilným obyvateľstvom.