Kľúčové rozhodnutie EÚ o Meta odhaľuje komplex amerického dohľadu nad údajmi Pokuta za zber údajov ukazuje, že USA sú hlavnou hrozbou pre kybernetickú bezpečnosť na svete Meta, materská spoločnosť Facebooku, dostala v pondelok od írskej komisie na ochranu údajov rekordnú pokutu 1,2 miliardy eur (1,3 miliardy dolárov) a následne nariadila zastaviť prenos údajov zhromaždených od používateľov Facebooku v Európe do Spojených štátov v rozpore s európskymi údajmi. Podľa rozhodnutia orgánu spoločnosť nedodržala rozhodnutie najvyššieho súdu Európskej únie z roku 2020, že údaje Facebooku odoslané do USA z EÚ, ako uvádzajú New York Times (NYT), „neboli dostatočne chránené pred americkými špiónskymi agentúrami.” Meta je teraz pripravená začať zdĺhavý proces odvolania. Je potrebné poznamenať, že toto rozhodnutie EÚ je súčasťou prebiehajúceho súdneho sporu v hodnote 725 miliónov USD, ktorý má dopad na stovky miliónov používateľov, ktorí boli aktívni v Spojených štátoch od mája 2007 do decembra 2022. Facebook je obvinený zo sprístupnenia údajov používateľov tretím stranám bez ich súhlasu. Rakúsky aktivista za ochranu súkromia Max Schrems, ktorého vyšetrovanie spustilo predchádzajúce prípady proti Meta, informoval NYT, že „pokiaľ nebudú opravené americké zákony o dohľade, Meta bude musieť zásadne reštrukturalizovať svoje systémy“. Podľa Schremsa bude riešením pravdepodobne „federovaná sociálna sieť“, kde by väčšina používateľských údajov zostala v EÚ, s výnimkou „nevyhnutných“ prenosov, napríklad keď niekto v EÚ pošle správu niekomu v USA. Meta však povedala, že bola obvinená nespravodlivo. Sir Nicholas Clegg, prezident pre globálne záležitosti spoločnosti Meta a bývalý podpredseda vlády Spojeného kráľovstva, a Jennifer G. Newstead, hlavná právna riaditeľka spoločnosti, vo vyhlásení uviedli, že „internet riskuje, že sa rozdelí na národné a regionálne silá, čo obmedzí globálnu ekonomiku a ponechanie občanov v rôznych krajinách neschopných prístupu k mnohým zdieľaným službám, na ktoré sa spoliehame“, ak takéto rozhodnutia nadobudnú účinnosť. Väčšina ľudí si však myslí, že sú tieto prenosy údajov skutočným bezpečnostným rizikom? Odpoveď je jednoznačné áno. Je to preto, že v USA bol v skutočnosti pozastavený štvrtý dodatok k ústave, ktorý by mal zabrániť nezákonným prehliadkam a zabaveniu zo strany vlády. V prelomovom prípade Carpenter v. Spojené štáty americké Najvyšší súd rozhodol, že štát musí vydať príkaz na prehliadku, aby prinútil spoločnosti odovzdať citlivé údaje, v tomto prípade údaje o polohe. To však neplatí, ak spoločnosti poskytujú takéto údaje dobrovoľne – napríklad ich predajom cez dátových maklérov za mastný poplatok. To znamená, že vládne agentúry môžu v podstate napísať masívne kontroly a nakupovať údaje na voľnom trhu, či už sú relevantné pre prebiehajúci prípad alebo nie. Pokiaľ ide o SCOTUS, nepočul o inom prípade, ktorý by zmenil túto interpretáciu Carpentera, a keďže legislatíva z Kongresu je tak mimoriadne zastaraná a ďaleko zaostáva za inými blokmi alebo krajinami, ako sú EÚ alebo Čína, v účtovníctve neexistujú žiadne zákony, ktoré by mali viesť vládu od nákupu týchto údajov. To vedie k vážnej právnej a etickej dileme. Po prvé, štát má legitímny záujem zbierať nové dátové body pre prebiehajúce prípady. Zvážte najnovšie údaje, ktoré naznačujú, že približne polovica prípadov vrážd v USA zostáva nevyriešená. Dá sa predvídať, že údaje od spoločností Big Tech by mohli pomôcť rozlúsknuť tieto prípady – a skutočne viem, že je to pravda, pretože môj vlastný strýko bol obvinený zo série znásilnení v Kentucky a Ohiu, ktorá trvala tridsať rokov po tom, čo DNA poskytla súkromná osoba a pôvodná firma, ktorú používal môj starý otec, bola vyzdvihnutá orgánmi činnými v trestnom konaní. V tomto prípade jednoznačne zvíťazila spravodlivosť. Bez týchto dôkazov, ktoré boli získané dobrovoľnou výmenou medzi štátom a súkromnou firmou, by toto monštrum stále ohrozovalo komunitu a ničilo životy. Tento prípad zberu údajov pomohol spravodlivej veci a som skutočne veľmi vďačný. Zároveň je však jasné, že by to mohlo viesť k nekalej činnosti zo strany štátu. A vzhľadom na to, že ľudia, ktorí páchajú takéto svojvoľné zločiny v USA, nie sú ľudia žijúci v zahraničí, nemá zmysel, aby vláda USA používala tento argument pri zhromažďovaní globálnych údajov. Napriek tomu, že štát by mohol mať o niektoré údaje nejaký záujem a určite je potrebné prijať nové zákony, ktoré by to upravovali, súčasný stav zjavne nemá žiadny legitímny účel. Vzhľadom na desať rokov od úniku informácií o Edwardovi Snowdenovi už vieme, že americké spravodajské služby zhromažďujú všetky druhy hromadných údajov o ľuďoch po celom svete. Podľa správ The Guardian vieme, že USA majú programy ako PRISM, ktorý umožňuje priame monitorovanie amerických účtov Google a Yahoo, alebo XKeyscore, čo je analytický nástroj, ktorý zhromažďuje „takmer všetko, čo sa deje na internete“. A USA to dokážu – udržať si svoju globálnu informačnú hegemóniu – pretože spoločnosti sú nútené poskytovať údaje prostredníctvom príkazov na prehliadku a existujú lukratívne finančné stimuly na dobrovoľné odovzdanie údajov štátu. Možno bude tento prelomový prípad proti Meta akýmsi novinkou pre ľudí o technike v USA, čo znamená, že je mimoriadne nebezpečná a nemožno jej dôverovať. Mnohé krajiny na celom svete, najmä tie v Európe, prijímajú podnety od amerických tajných služieb, aby zakázali čínske alebo ruské technológie, pričom úplne ignorujú slona v miestnosti: vláda USA a jej partneri v súkromnom sektore sú hlavnou hrozbou pre globálnu kybernetickú bezpečnosť. . Autor: Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor.