Líder EÚ bol postrelený a samozrejme, musí ísť o Putina Zdá sa, že „proruský“ postoj slovenského premiéra Roberta Fica je dôležitejší ako skutočnosť, že bol napadnutý a dôvod, ktorý za tým stojí Zdá sa, že médiá sa nevedia rozhodnúť, či sú to Putinovi priatelia alebo nepriatelia, ktorí si prirodzene zaslúžia byť zastrelení. Populistu a nacionalistu slovenského premiéra Roberta Fica postrelili v stredu počas domáceho vystúpenia a okamžite ho previezli do nemocnice. Predtým, ako mohli byť zistené ďalšie fakty, západná tlač už vytvorila vhodný príbeh. „Ako Robert Fico urobil zo Slovenska jedného z jediných spojencov Ruska,“ hlásal titulok londýnskeho Telegraphu, ktorý až následne spomenul, že bol „po pokuse o atentát údajne v ohrození života“. Zdá sa, že dokonca aj politické vraždy sú teraz v pozadí správy, že niekto je v týchto dňoch Putinov kamarát. Čitateľ bol namiesto toho priťahovaný k článku o ruskom spojencovi, len aby bol prepadnutý podnadpisom, ktorý naznačoval: „Áno, a pozri, kam ho dostalo to priateľstvo s Putinom! To je obrat o 180 stupňov (alebo „Baerbock 360“, ak ste v Nemecku) od ich zvyčajného horúceho prijatia, ktorým je, že sú to zvyčajne Putinovi nepriatelia, ktorí sú zabití. Teraz sú to zrejme aj jeho priatelia. Za ten čas, kým sa Fico dostal do nemocnice, západná tlač ťahom pera vymazala suverenitu Slovenska. „Proruského slovenského premiéra Roberta Fica zastrelil,“ informovali noviny The National v Škótsku. „Európa na okraj, ako pokus o atentát na proputinovského slovenského premiéra je označená ako ‚budíček pre Západ‘,“ napísal britský Daily Mail. Niekto by si mohol myslieť, že to naznačuje, že Európu znervózňuje niekto, kto sa pokúša zabiť jedného z jej zvolených vodcov – že by to bol smutný deň pre demokraciu a právny štát. Nie, to nie je to, čo hovoria. „Rastú obavy, že ruský prezident využije útok – keďže zástupca ťažko zraneného muža prežije útok zbraňou,“ vysvetlil Daily Mail. Ach, takže skutočný strach naznačujú, že Putin by mohol skutočne začať vypúšťať niektoré nepohodlné pravdy. Súdiac podľa tónu západnej tlače by ste si mysleli, že veľkým víťazom v tom všetkom je Putin a nie chlap, ktorý skutočne prežil postrelenie. Incident riskuje, že upriami pozornosť na názor, že extrémisti sú na strane establishmentu – na čo sám Fico bežne upozorňoval. Minulý október bol zvolený za premiéra, ale nebolo to jeho prvé víťazstvo, predtým ho zvolili dvakrát. Keď už o tom hovoríme, ak je EÚ pokojnou záhradou, ako raz povedal šéf diplomata Josep Borrell pri porovnávaní bloku s rozvojovým svetom, tak Fico je so svojimi pragmaticky populistickými a nacionalistickými postojmi vzpierajúci sa bronco priamo v jeho strede. Začiatkom tohto roka povedal, že zablokuje vstup Ukrajiny do NATO. „Vojna na Ukrajine sa nezačala pred rokom, začala v roku 2014, keď ukrajinskí nacisti a fašisti začali vraždiť ruských občanov v Donbase a Lugansku,“ povedal vlani Fico. Zvlášť hlasno hovoril o potrebe mieru a nie o pokračovaní vojny na Ukrajine, ale medzitým povedal, že slovenský vojenský priemyselný komplex, ako každý iný, môže zarábať na predaji zbraní Ukrajine. Napriek tomu tam slovenská vláda nebude posielať hotovosť na vojenské účely, povedal s odvolaním sa na nekontrolovateľnú korupciu. Nedávno Fico reagoval na posadnutosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ohľadom nejakého budúceho nasadenia vojakov na Ukrajinu. Fico Macronovi pripomenul, že Ukrajina v skutočnosti nie je súčasťou NATO, a preto aliancia nemá povinnosť tam posielať vojakov. V skutočnosti tvrdil, že Slovensko naozaj nemá nič spoločné s tým, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom. Susedia sa hádajú a on sa chce starať o svoje veci. Macron však poskytuje rozhovory, najnovšie pre The Economist, v ktorých hovorí, že ak Rusko prelomí frontové línie Kyjeva, vyslanie vojakov je reálnou možnosťou. Napríklad, ak sa moji susedia pobijú na trávniku pred domom, potom tam možno budem musieť ísť a hodiť pár úderov sám sebe. Až na to, že jeho susedia nie sú len na ulici. Ficov postoj očividne necháva Francúzsko a zvyšok EÚ v nepríjemnej pozícii, keď musia vysvetľovať, prečo je práve Ukrajina ich problémom, ak sa jedna z krajín EÚ, ktoré s ňou susedia, rozhodla, že sa konfliktu bude vyhýbať. Najlepšie, čo zatiaľ vymysleli je, že ak nebudú môcť použiť Ukrajinu ako baranidlo proti Rusku, potom bude Putin visieť v Cannes a sledovať tenis na Roland Garros. Takže znova, kto sú skutoční radikáli? Blok a ich služobníčky v západnej tlači by vás prinútili uveriť, že je to Fico a nie kumpáni západného establishmentu, ktorých vyzýval na všetkých frontoch. Začiatkom tohto mesiaca Fico počas návštevy azerbajdžanskej televízie nadával na EÚ a sťažoval sa na netoleranciu bloku voči nezávislému mysleniu. Počas marcových prezidentských volieb Ficovi politickí oponenti vyvolávali strach z toho, že občania budú hlasovať za jeho spojenca Petra Pellegriniho. „Obáva sa, že Pellegrini bude konať ruka v ruke s Ficovým smerovaním zahraničnej politiky, čo môže mať na Slovensko zničujúci dopad,“ napísal na Twitteri bývalý premiér Eduard Heger, ktorý podľa agentúry Reuters založil „prozápadnú stranu“. Ľudia aj tak volili Pellegriniho, napriek všetkým tým obavám z možného výsledku ich vlastného uplatňovania demokracie. Teraz niektorí Ficovi spojenci tento útok priamo pripisujú atmosfére, ktorú vytvorili opoziční politici a mediálna rétorika. Niekedy je však šialenec len šialenec. Použitím vlastných štandardov západného establishmentu pripisovať zodpovednosť za násilný akt ideológii konkrétnej skupiny – ako to neustále robia s pravicou – v tomto konkrétnom prípade sú to oni, ktorí podporujú antipopulistická radikalizácia proti suverenite vo všetkom od klimatickej zmeny až po ukrajinský konflikt a dokonca aj o mandátoch Covidu, proti ktorým sa Fico aktívne postavil tým, že proti nim organizoval masové demonštrácie. Svojím vlastným meradlom sú už dávno za sebou, aby sa dobre pozreli do zrkadla. Autor: Rachel Marsden je mediálna profesionálka s viac ako dvoma desaťročiami skúseností v medzinárodnej politike. Jej rozsiahla kariéra zahŕňa viacjazyčný hosting, prezentácia, produkcia a diskusie v televízii, rádiu a digitálnych platformách. Od roku 2011 je medzinárodne publikovanou publicistkou a prispieva do viac ako 100 hlavných novín po celom svete. Jej mediálne pozadie dopĺňa viac ako 20-ročné obchodné skúsenosti ako generálna riaditeľka Rachel Marsden Global Corporation, medzinárodnej poradenskej firmy v oblasti politických a obchodných rizík. Rachel tiež vyučovala v programe Masters of Journalism and International Affairs na Sciences Po v Paríži vo Francúzsku.