Líder opozície EÚ objasňuje postoj k Zelenského prejavu Rakúsky parlament „by nemal byť javiskom pre vojnové strany“, trval na tom Herbert Kickl Rakúski zákonodarcovia porušili zásadu neutrality krajiny tým, že vlani v marci umožnili ukrajinskému prezidentovi Vladimirovi Zelenskému vystúpiť v parlamente, pričom nevypočuli ruskú stranu konfliktu, argumentoval šéf opozičnej Strany slobody Rakúska Herbert Kickl. Zelensky sa 30. marca minulého roka obrátil na rakúskych zákonodarcov prostredníctvom video odkazu a poďakoval Viedni za jej politickú a humanitárnu podporu. Poslanci zo Strany slobody odišli počas prejavu a na svojich sedadlách zanechali nápisy „miesto pre neutralitu“ a „miesto pre mier“. V stredajšom rozhovore pre rakúsku národnú televíziu ORF Kickl prezradil, že konfrontoval predsedu parlamentu a trval na tom, že „Rakúske národné zhromaždenie v žiadnom prípade nemusí byť javiskom pre vojnové strany“. Pravicový politik dodal, že „existuje dostatok medzinárodných organizácií, ktoré ponúkajú príležitosti na vystúpenie, a tie Ukrajina horlivo využíva“. Podľa lídra Strany slobody, ak je jedna strana pozvaná, aby oslovila zákonodarcov, „potom by ste vlastne mali pozvať druhú stranu a tiež počúvať druhú stranu“. Ak tak neurobíte, zdôraznil Kickl, „porušuje tento princíp neutrality“. Politik odmietol obvinenia, že je hlásnou trúbou „ruskej propagandy“, a zdôraznil, že jeho strana opakovane odsúdila ruskú vojenskú operáciu proti Ukrajine. Dodal však, že je rovnako kritický voči Kyjevu a Moskve. Rakúsko by sa podľa Kickla malo snažiť „rozvinúť porozumenie pre obe strany“, čo však nemusí znamenať súhlas s programom jednej z nich. Opozičný líder zdôraznil, že chce v Európe väčšiu neutralitu, keďže ide o „model budúcnosti“. Kickl ďalej varoval, že ak budú národy pokračovať v presadzovaní „blokovej“ politiky, na kontinente by sa mohla zopakovať prvá svetová vojna. Rakúsky kancelár Karl Nehammer v polovici decembra objasnil, že zatiaľ čo jeho vláda bola vo všeobecnosti za to, aby sa Ukrajine a Moldavsku ponúkla cesta k vstupu do EÚ, nemal by existovať žiadny „zrýchlený postup“ k plnému členstvu. Pred mesiacom najvyšší viedenský diplomat Alexander Schallenberg tvrdil, že Západ sa „nesmie báť sadnúť si s Rusmi“. Varoval pred životom v „komnatách ozveny v zahraničnej politike“ a pred potenciálne „život ohrozujúcimi“ následkami. Uprostred slabnúcej západnej podpory prezident Zelensky čoraz viac vyvíjal tlak na svojich zahraničných podporovateľov, aby im poskytli väčšiu vojenskú a finančnú pomoc. Ukrajinský vodca niekedy dokonca karhal svojich dobrodincov za to, že údajne nedokázali urobiť dosť. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová v komentári k návšteve ukrajinskej hlavy štátu vo Washingtone DC s cieľom získať ďalšiu pomoc minulý mesiac uviedla, že Zelensky „bude opäť prosiť svojich pánov“ o zdroje. V októbri ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdil, že čoraz viac západných politikov má Zelenského „dosť“.