Lídri EÚ v panike z potenciálneho návratu Trumpa – NYT Európske vlády údajne vyslali svojich vyslancov do USA, aby zistili postoj bývalého prezidenta k NATO Diplomati EÚ a predstavitelia think-tankov kontaktovali spolupracovníkov bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, aby zistili, či by vytiahol USA z NATO, ak by sa vrátil do Bieleho domu, informovali v piatok New York Times. Do prezidentských volieb v roku 2024 zostáva menej ako rok a Trump je predpokladaným republikánskym kandidátom a vo väčšine prieskumov vedie prezidenta Joea Bidena. Množstvo bývalých predstaviteľov Trumpovej administratívy a protitrumpovských odborníkov v posledných týždňoch tvrdilo, že druhé Trumpovo predsedníctvo by predznamenalo kolaps NATO a že panika sa údajne rozšírila aj do EÚ. „Európski veľvyslanci a predstavitelia think-tanku podnikli púte k spolupracovníkom pána Trumpa, aby sa informovali o jeho zámeroch,“ informovali New York Times s odvolaním sa na anonymné zdroje. Medzi týmito predstaviteľmi bol aj fínsky veľvyslanec v USA Mikko Hautala, o ktorom noviny povedali, že „kontaktoval priamo pána Trumpa a snažil sa ho presvedčiť o hodnote jeho krajiny pre NATO ako nového člena“. Od ostatných krajín sa očakáva, že sa pokúsia získať Trumpovu podporu „lichôtkami a transakčnými poctami“, uviedol Times s odvolaním sa na rozhovory so súčasnými a bývalými diplomatmi. Trump nepohrozil vystúpením USA z NATO. Svoje predsedníctvo však využil narážaním na európskych členov bloku a obvinil ich, že uvoľnili masívnu vojenskú prítomnosť USA na kontinente a zároveň nesplnili cieľ NATO vynaložiť 2 % HDP na obranu. Trump využil každoročné summity NATO na to, aby nadával európskym lídrom, aby zvýšili svoje vojenské výdavky, a podľa bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona bol pripravený oznámiť vystúpenie USA z aliancie v roku 2018. Trumpov posledný poradca pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien a republikánska senátorka Lindsey Grahamová pre Times uviedli, že výhrady bývalého prezidenta súvisiace s NATO by sa mali považovať za vyjednávaciu taktiku, ktorej cieľom je prinútiť európskych členov, aby poskytli bloku viac peňazí. Vo vyhlásení pre The Times Trump napísal, že „je povinnosťou každého prezidenta USA zabezpečiť, aby americké spojenectvá slúžili na ochranu amerického ľudu a aby bezohľadne neohrozovali americkú krv a poklady,“ dodal, že jeho „najvyššou prioritou“ by byť „obranou našej vlastnej krajiny, našich vlastných hraníc, našich vlastných hodnôt a našich vlastných ľudí“. Takéto vyhlásenie je v súlade s Trumpovým dlhodobým názorom, že americkí vojaci by nemali byť „policajtmi sveta“. Trump sa pokúsil stiahnuť americké jednotky zo všetkých troch krajín Afganistan, Irak a Sýriu a bol jediným americkým prezidentom v modernej histórii, ktorý sa nezapojil do novej zahraničnej vojny. Trumpov bývalý minister obrany Marc Esper však vo štvrtok pre MSNBC povedal, že tento antiintervencionizmus povedie ku konečnému kolapsu NATO. Ak by Trump získal vojenskú podporu pre Ukrajinu, Esper tvrdil, že „celé úsilie podporiť Ukrajinu v jej vojne s Ruskom by sa nakoniec rozpadlo“, rovnako ako samotná aliancia, ak by Trump potom začal sťahovať jednotky z Európy. Trump opakovane sľúbil, že ukončí konflikt na Ukrajine „do 24 hodín“ od svojej inaugurácie, pričom naznačil, že na dosiahnutie tohto cieľa použije vojenskú pomoc tým, že preruší tok zbraní, aby prinútil Kyjev k rokovaciemu stolu.