Maďarsko chce, aby bol Európsky parlament rozpustený Maďarskí poslanci schválili uznesenie o potrebných zmenách v EÚ, vrátane armády a väčších právomocí pre členské štáty Maďarský parlament schválil uznesenie, v ktorom požaduje, aby vláda premiéra Viktora Orbána presadzovala národnú „víziu“ o budúcnosti Európskej únie. Dokument predložený niekoľkými poslancami vrátane poslancov za Orbánovu stranu Fidesz sa usiluje o rozpustenie Európskeho parlamentu v jeho súčasnej podobe, ako aj o právo veta pre členské štáty pri akejkoľvek legislatíve EÚ. „Európska únia sa musí zmeniť, pretože nie je pripravená čeliť dnešným výzvam,“ uvádza sa v uznesení zverejnenom na internetovej stránke parlamentu. Kritizovala najmä „neuvážené“ sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko za jeho vojenskú akciu na Ukrajine, a dodala, že ich ekonomický dopad zasiahol maďarských občanov. Dokument podporilo 130 poslancov, pričom 50 hlasovalo proti. Podľa uznesenia „iba silné a schopné členské štáty sú schopné chrániť svojich občanov“. Úlohou bloku tak musí byť podpora svojich členských štátov „v efektívnom krízovom manažmente,“ uvádza sa v dokumente a dodáva, že súčasný zmluvný rámec EÚ „nie je vhodný na to, aby slúžil ako základ pre spoluprácu v ére kríz“. Zákonodarcovia potom požadovali revíziu zmlúv EÚ s cieľom právne zabezpečiť „politickú a ideologickú neutralitu“ Európskej komisie a reorganizovať Európsky parlament tak, aby jeho členov vyberali zákonodarné orgány členských štátov, a nie prostredníctvom priamych volieb. Národné parlamenty by tiež mali mať právo vetovať „nežiadúce právne predpisy EÚ“ a národné vlády a zákonodarcovia by mali mať možnosť navrhovať nové návrhy zákonov na úrovni EÚ, uvádza dokument. Ďalšie návrhy zahŕňajú vytvorenie „spoločnej európskej armády“, ktorá by zabezpečila, že kontinent bude schopný „brániť sa“, ako aj ochranu pôvodných európskych menšín a uznanie kresťanských a kultúrnych koreňov Európy ako „základu európskej integrácie“. Integrácia by už nemala byť vnímaná ako „cieľ sám osebe“, ale slúžiť ako „prostriedok“ na podporu „národnej slobody“ členských štátov. Dokument bol schválený po konferencii o budúcnosti Európy. Európska komisia to opísala ako „sériu debát a diskusií vedených občanmi, ktoré prebiehali od apríla 2021 do mája 2022 a umožnili ľuďom z celej Európy podeliť sa o svoje nápady a pomôcť formovať našu spoločnú budúcnosť“. Záverečná správa, ktorú Brusel predložil, vyzvala na hlbšiu integráciu a väčšiu „harmonizáciu“ v rámci EÚ a poukázala na potrebu opustiť princíp jednomyseľnosti v prospech „rozhodovania kvalifikovanou väčšinou“ v celom rade oblastí od vzdelávania až po spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP). Maďarsko odsúdilo správu vyhlásením, že konferencia sa stala „služobníkom“ síl, „ktoré majú záujem o zrušenie suverenity členských štátov a zvýšenie moci byrokracie EÚ“. Budapešť sa nedávno dostala do sporu s Bruselom v mnohých otázkach, keďže Maďarsko bolo jedným z najhlasnejších kritikov sankcií EÚ proti Rusku. Orbán ich nedávno označil za „zle vypočítané“ a varoval, že môžu zničiť európsku ekonomiku namiesto toho, aby prinútili Rusko zmeniť svoj kurz voči Ukrajine. Tento krok vyvolal v Bruseli rozhorčenie, pretože najvyšší diplomat EÚ Josep Borrell odpovedal, že sankcie sú niečo, čo EÚ „musela urobiť a budeme v tom pokračovať“.