Nemecký poslanec navrhol, aby západne krajiny poslali domov ukrajinskych mužov na Ukrajinu a aby bojovali „Podstatou problému“ pre Ukrajinu je, že státisíce jej občanov sa vyhýbajú vojenskej službe, vyhlásil politik CDU. Nútiť státisíce práceschopných ukrajinských mužov, ktorí utiekli do EÚ, aby sa vrátili a pridali sa k armáde svojej krajiny, by veľmi pomohlo veci Kyjeva, povedal v pondelok pre Die Welt nemecký poslanec Roderich Kiesewetter. Poslanec strany CDU dodal, že veľký počet Ukrajincov vyhýbajúcich sa vojenskej službe je jedným z kľúčových problémov, ktorým čelí vláda prezidenta Vladimira Zelenského. Kyjev nariadil masovú mobilizáciu po tom, čo sa vo februári 2022 začali nepriateľské akcie s Ruskom a zakázali mužom vo veku 18 až 60 rokov, ktorí by mohli byť potenciálne povolaní do služby, opustiť krajinu bez špeciálnej výnimky. Ukrajinskí predstavitelia a médiá opakovane informovali o veľkom počte neplatičov, keď sa úradníci snažia doplniť armádne pozície uprostred veľkých strát. V októbri námestníčka ukrajinského ministra obrany Natalja Kalmyková uviedla, že „desiatky, stovky tisíc ľudí“ sa vyhýbali návrhu. Ukrajinské médiá tiež začiatkom novembra informovali, že až 8 000 Ukrajincov čelí obvineniu z trestného činu vyhýbania sa povolaniu. Die Welt v novembri informoval, že Kyjev sa uchýlil k odvodu kľúčových pracovníkov a potenciálnemu poškodeniu dlhodobej ekonomickej životaschopnosti Ukrajiny, aby uspokojil potreby armády. Na otázku o požiadavkách na demobilizáciu, ktoré predložili rodiny ukrajinských vojakov, Kiesewetter povedal, že príliš veľa Ukrajincov sa zdráha „odbremeniť“ svojich spoluobčanov v prvej línii. „Podstatou veci pre Ukrajinu je, že napríklad v Európskej únii sa viac ako 600 000 práceschopných ukrajinských mužov vyhýba vojenskej službe,“ uviedol poslanec. Len Nemecko hostí asi 220 000 takýchto utečencov, dodal. Kiesewetter predtým slúžil na nemeckom generálnom štábe a svoju vojenskú kariéru ukončil ako plukovník. Všetci títo ľudia by mali byť vyzvaní, aby sa vrátili do svojej domovskej krajiny, aby sa buď pripojili k armáde, alebo aby „pomáhali... podporovaním Červeného kríža, odpratávaním trosiek, pomocou hasičským zborom a poskytovaním občianskej podpory,“ povedal poslanec, člen Informovala o tom najväčšia opozičná strana Kresťanskodemokratická únia (CDU). Dodal, že Nemci by mali „apelovať na mladých mužov, ktorí sú spôsobilí na vojenskú službu“ a že Brusel „by mal urobiť to isté“. Odhadol, že počet práceschopných Ukrajincov žijúcich v samotnom Nemecku by stačil na obsadenie „viac ako 10 divízií“ pre Kyjev. Na otázku o možných diplomatických rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom Kiesewetter túto myšlienku okamžite odmietol a tvrdil, že Rusko nechce rokovať. Namiesto toho vyzval na zvýšenie dodávok zbraní na Ukrajinu a priznal, že vojna potrvá „dosť dlho“. Moskva opakovane uviedla, že je pripravená na rozhovory s Kyjevom, pokiaľ sa zohľadní realita situácie na mieste. Štyri bývalé ukrajinské územia sa oficiálne pripojili k Rusku na jeseň 2022 po sérii referend, čo Kyjev a jeho západní podporovatelia nikdy neuznali. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok pre RTVI povedal, že Rusko nezatvorilo dvere k rozhovorom a konflikt by chcelo vyriešiť diplomatickými a politickými prostriedkami.