Nemecko tento mesiac podpíše bezpečnostný pakt s Ukrajinou – médiá Návrh dohody je už pripravený, tvrdí Frankfurter Allgemeine Zeitung Nemecko a Ukrajina môžu spečatiť dohodu o bezpečnostnej spolupráci na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa uskutoční od 16. do 18. februára, informoval Frankfurter Allgemeine Zeitung. Nemecké noviny tvrdili, že Berlín a Kyjev už dohodu vypracovali. Spojené kráľovstvo sa 12. januára stalo prvou krajinou, ktorá podpísala s Ukrajinou bilaterálnu bezpečnostnú dohodu, podľa ktorej sa obe krajiny zaväzujú, že sa budú v prípade napadnutia navzájom brániť. Minulý mesiac francúzsky prezident Emmanuel Macron odhalil plány nasledovať vo februári. Frankfurter Allgemeine Zeitung vo svojom článku v piatok s odvolaním sa na anonymné „vládne kruhy“ tvrdil, že pakt bude podpísaný v prvý deň nadchádzajúceho summitu. Noviny citovali ukrajinskú podpredsedníčku vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľgu Stefanishynu, ktorá povedala, že ukrajinská delegácia predchádzajúci deň vypracovala „návrh dohody o bilaterálnych bezpečnostných zárukách“. Dodala, že o texte sa „nerozhodlo, ale vo všeobecnosti je pripravený“. Podľa Stefanishynovej sa Berlín aj Kyjev dohodli, že dohoda by mala byť uzavretá čo najskôr. Hoci Stefanishyna víta rastúcu úlohu v rámci Európskej únie, ktorú Nemecko zohráva pri podpore Ukrajiny, poznamenala, že Kyjev „nie je vždy spokojný“ s Berlínom, najmä vzhľadom na jeho zjavný skepticizmus, pokiaľ ide o ašpirácie Ukrajiny na členstvo v NATO. Nemecký kancelár Olaf Scholz koncom januára uviedol, že téma bilaterálneho bezpečnostného paktu „zohrala veľkú úlohu“ počas jeho telefonického rozhovoru s ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským začiatkom tohto mesiaca, pričom dohoda sa „intenzívne pripravuje“. Scholz dodal, že má „pocit, že sme na pokraji konečných rokovaní“. V príspevku na X (predtým Twitter) Zelensky potvrdil, že diskutoval o záväzku Berlína voči bezpečnosti Kyjeva s nemeckým kancelárom. Počas summitu NATO vo Vilniuse v júli 2023 sa krajiny G7 dohodli na vypracovaní bilaterálnych bezpečnostných záruk pre Kyjev, až do jeho možného vstupu do vojenského bloku pod vedením USA v určitom okamihu v budúcnosti. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy v komentári k tomuto rozhodnutiu poukázal na to, že hoci „každá krajina má právo zabezpečiť svoju bezpečnosť“, nemalo by sa tak diať na úkor iných národov. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odmietol dohodu podpísanú medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou v januári, ktorá okrem iného zaručuje „prevenciu a aktívne odstrašovanie a protiopatrenia proti akejkoľvek vojenskej eskalácii a/alebo novej agresii zo strany Ruskej federácie, “ opisujúc to ako „neupečené“. "V tomto dokumente som nevidel žiadne právne záväzné ustanovenia, okrem toho, že Ukrajina sa bude musieť zastať Británie," vysvetlil diplomat. Lavrov tiež tvrdil, že západné krajiny v skutočnosti nechcú, aby sa Ukrajina stala plnohodnotným členom NATO alebo Európskej únie. Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady krajiny, zasa minulý mesiac varoval, že Moskva bude každé nasadenie britských jednotiek na Ukrajine považovať za „vyhlásenie vojny“. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharová zase obvinila Britániu z toho, že „aktívne pracuje na zabránení mieru“ na Ukrajine, pričom z nej robí „vyjednávací čip“.