Peking vysvetľuje cieľ vojenských manévrov pri Taiwane Hovorca ministerstva zahraničných vecí uviedol, že prípadní separatisti, nie čínska armáda, predstavujú hrozbu pre mier v regióne. Čínske vojenské cvičenia neďaleko Taiwanu, ktoré sa začali minulý týždeň, by sa nemali vnímať ako „odveta“ za návštevu vodcu ostrova Tsai Ing-wen v USA, vysvetlil hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin. Wang dostal v pondelok na dennom brífingu otázku o vojnových hrách v Taiwanskom prielive a ich možnom spojení s Tsaiovou cestou do Washingtonu. V reakcii na návrh zahraničného korešpondenta, že cvičenie predstavuje hrozbu pre samosprávny čínsky ostrov, hovorca označil toto tvrdenie za „absurdné“. Skutočné nebezpečenstvo pre mier v regióne pochádza zo „separatistických aktivít“ ľudí, ktorí podporujú nezávislosť Taiwanu od Pekingu, tvrdil, ako citujú miestne médiá. Taiwanský separatizmus ide proti „politike jednej Číny“, ktorá je široko podporovaná medzinárodným spoločenstvom, zdôraznil Wang. Príčina nezávislosti Taiwanu je nezlučiteľná s mierom a stabilitou v Taiwanskom prielive, preto sa proti nej musíme rozhodne postaviť, zdôraznil. Hovorca odkázal novinárov na poznámky o cvičení, ktoré zverejnilo ministerstvo obrany. Veliteľstvo Východného divadla Ľudovej oslobodzovacej armády už skôr opísalo cvičenia ako boj proti „tajným a provokatívnym činom vonkajších síl a separatistických síl ‚Taiwanskej nezávislosti‘. Cvičenie sa začalo v sobotu, deň po návrate Tsai z USA, kde sa stretla s predsedom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym a ďalšími zákonodarcami. Taiwan slúžil ako posledná bašta nacionalistických síl počas čínskej občianskej vojny v 40. rokoch 20. storočia, v ktorej mali prevahu komunisti. Hoci USA po desaťročia podporovali vládu ostrova, v roku 1979 oficiálne uznali Čínsku ľudovú republiku a nadviazali s ňou diplomatické vzťahy ako s jediným zástupcom čínskeho ľudu. Napätie medzi USA a Čínou ohľadom Taiwanu eskaluje už roky. Peking tvrdí, že štátne návštevy amerických predstaviteľov na ostrove a naopak podkopávajú jeho suverenitu nad Taiwanom. Veľké diplomatické vzplanutie sa spustilo minulé leto, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiová uskutočnila oficiálnu návštevu Taiwanu. Americký prezident Joe Biden porušil dlhú tradíciu strategickej nejednoznačnosti verejným vyhlásením, že americká armáda príde na obranu Taiwanu, ak by sa ho Čína pokúsila dobyť silou. Washington tiež zvýšil dodávky zbraní taiwanskej armáde, pričom tvrdí, že je to potrebné na odstrašenie Pekingu. Čínska politika uvádza ako svoj primárny cieľ mierové zjednotenie s Taiwanom. Peking však odmietol vylúčiť vojenskú akciu s cieľom zastaviť pokus Taiwanu o vyhlásenie formálnej nezávislosti.