Prečo mnohí Američania veria, že iba Trump môže zachrániť ich krajinu Republikáni sa zhromažďujú na podporu Donalda Trumpa. Bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý vychádza z výrazného víťazstva v primárkach v New Hampshire, je na ceste k druhému prezidentskému súboju s úradujúcim Joeom Bidenom. Ako sa dalo očakávať, Trump v utorok spoľahlivo porazil Nikki Haleyovú v New Hampshire, čím sa stal prvým republikánskym prezidentským kandidátom, ktorý vyhral súboje v Iowe a New Hampshire, odkedy oba štáty začali viesť volebný cyklus v roku 1976. Haleyová, ktorá minula viac ako 30 miliónov dolárov v snahe dobyť žulový štát, tvrdošijne odmietala priznať porážku a upínala svoje nádeje na víťazstvo vo svojom domovskom štáte Južná Karolína 24. februára. Bývalá veľvyslankyňa OSN však bude potrebovať oveľa viac než len čas a peniaze na zvrhnutie Orange Mana, ktorého kult osobnosti a trvalé politické posolstvo sa ukázali ako neotrasiteľné zoči-voči početným neľútostným útokom. Ak nedôjde k nejakej nepredvídateľnej udalosti, nominantom republikánov bude Donald Trump. Navzdory takmer neprekonateľným prekážkam sa Trumpovi, ktorý čelí 91 trestným činom v piatich obvineniach, podarilo ukoristiť veľkú časť republikánskej strany do svojho tábora MAGA a zároveň udržať obiehajúcich vlkov na uzde. Pre 77-ročného muža to nie je malý fyzický a duševný úspech. Jeho veľmi lojálna základňa je zároveň toho názoru, že demokrati, ktorí „propagujú“ takzvané povstanie zo 6. januára 2021, sú zapojení do najhoršej formy zasahovania do volieb a zastrašovania, aké kedy bolo namierené proti prezidentskému kandidátovi. V skutočnosti je Trump prvým a jediným bývalým prezidentom, ktorý bol obvinený z trestného činu a mnohí republikáni to nepovažujú za nehodu. Čo sa však demokrati dozvedeli príliš neskoro je, že tieto útoky slúžili iba na posilnenie dôveryhodnosti ich súpera. Pre prívržencov MAGA rok 2024 nie je len ďalšou cestou k volebným urnám, ale aj posledným pokusom o záchranu svojej krajiny, a to nielen na geopolitickom fronte, kde chcú vidieť viac izolacionistické pózovanie. Zahraničná politika teda zohrala v New Hampshire kľúčovú úlohu, pretože neokonzervatívna frakcia vedená Nikki Haleyovou, ktorá zastupuje militantné McConnellovo-Cheneyho krídlo Republikánskej strany, sa snaží zostať relevantná. Na veľkú radosť obranného priemyslu sa prezidentský volebný cyklus odohráva v neistej chvíli na globálnej scéne, kde na Blízkom východe aj vo východnej Európe zúria vojenské konflikty – kompletné s účasťou jadrových veľmocí. Mnoho republikánov si Haleyovú nevie predstaviť v takom nebezpečnom momente pri mocenských pákach. Trump môže aspoň povedať, že počas štyroch rokov vo funkcii prezidenta udržal Ameriku mimo nových vojenských konfliktov, čo je na moderné americké štandardy vzácny čin. V otázke národnej obrany je potrebné spomenúť aj Trumpovho úhlavného nepriateľa, amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý zabezpečil víťazstvo v New Hampshire. Najväčším sporom medzi táborom MAGA a lídrom USA je nepochybne situácia na americko-mexickej hranici, kde každoročne prúdia do krajiny milióny ilegálnych imigrantov s veľkými nákladmi na bezpečnosť aj finančné zdroje. Tento mesiac sa guvernér Texasu Greg Abbott pokúsil zastaviť šialenstvo inštaláciou oplotenia z ostnatého drôtu pozdĺž rieky Rio Grande. Tieto snahy rýchlo zmaril Najvyšší súd, ktorý je údajne vážený v prospech republikánov. Toto mal Trump na mysli, keď počas predvolebnej kampane povedal, že ak bude zvolený za prezidenta, bude „na jeden deň diktátorom“. Tak ako sa Joe Biden stal skutočným Caesarom v prvý deň v úrade, keď podpísal desiatky výkonných nariadení bez dozoru Kongresu, Trump, ak dostane príležitosť, rýchlo zvráti tie isté príkazy, ako bol boj o moc tam a späť. Washington, DC pokračuje v nezmenšenej miere. Naozaj však Amerika potrebuje „diktátora“ v úrade každé štyri roky? A potom je tu ekonomika, ktorú Bidenova administratíva zámerne priškrtila tým, že odstránila najlepšiu šancu krajiny na dosiahnutie energetickej nezávislosti jedným ťahom. Jedným z prvých rozhodnutí Bidena ako prezidenta bolo zastaviť výstavbu ropovodu Keystone XL, čo je podpisová dohoda počas štyroch rokov Trumpovho úradu. Umožnenie neprerušeného toku ropy z Kanady by výrazne stabilizovalo americkú ekonomiku a zároveň by pomohlo znížiť potrebu silnej vojenskej prítomnosti Ameriky na Blízkom východe, s čím by obranní lobisti nikdy nesúhlasili. Pre demokratov však veria, že kompromis stojí za to, ak to znamená záchranu planéty pred metlou klimatických zmien. S týmito a mnohými naliehavejšími problémami na stole je možno najväčšou otázkou, pred ktorou stoja USA, keď smerujú do záverečnej fázy prezidentských volieb, či ich krajina dokáže udržať pohromade do 4. novembra. Autor: Robert Bridge je americký spisovateľ a novinár. Je autorom knihy „Polnoc v americkom impériu“, Ako korporácie a ich politickí služobníci ničia americký sen.