Premiérka štátu EÚ presadzuje zákon na zničenie sovietskych pamätníkov z druhej svetovej vojny Estónka Kaja Kallasová tvrdí, že pamätníky by mali byť zbúrané napriek tomu, že prezident pobaltského štátu minulý rok vetoval zákon Estónsko by malo presadzovať legislatívu umožňujúcu demoláciu sovietskych pamätníkov druhej svetovej vojny z verejných priestorov, vyhlásila v utorok premiérka Kaja Kallasová. Spolu s pobaltskými susedmi Lotyšskom a Litvou Estónsko od začiatku ukrajinského konfliktu vo februári 2022 zintenzívnilo svoju kampaň zameranú na vojnové pamätníky zo sovietskej éry, pričom pamätníky označilo za symboly „okupácie“. „Musíme pokročiť s touto legislatívou, keďže bola prijatá v Riigikogu [estónsky parlament], ale bola vrátená. V rámci koalície máme dohodu, že sa to musí upraviť, takže to musíme posunúť ďalej,” povedala Kallasová pre vysielateľa ETV. Estónsky prezident Alar Karis vlani v marci vetoval zákon schválený parlamentom o odstraňovaní sovietskych vojnových pomníkov s odvolaním sa na vágnosť znenia a nesúlad s estónskou ústavou. Návrh zákona bol následne vrátený na prepracovanie. Kallasová v auguste 2022 povedala, že ruské akcie proti Ukrajine otvorili „dlho existujúce rany“ v estónskej spoločnosti, pričom tvrdila, že stovky zostávajúcich sovietskych pamätníkov to pripomínajú a mali by byť odstránené „čo najskôr“. Ruské úrady v utorok vydali zatykače na Kallasovú, ako aj estónskeho ministra zahraničných vecí Taimara Peterkopa, litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa a členov predchádzajúceho lotyšského parlamentu za ich úsilie o zničenie sovietskych pamätníkov 2. svetovej vojny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Kallasovú zatýkajú pre „znesvätenie historickej pamäte“ a obvinil estónsku vládu z vedenia „vojny so spoločnou históriou“. V septembri 2023 Ruský vyšetrovací výbor obvinil v neprítomnosti viac ako 170 zahraničných osôb – vrátane občanov Lotyšska, Litvy, Poľska, Ukrajiny a Estónska – za znesvätenie a zničenie pamätníkov venovaných sovietskym vojakom. Estónsko, Lotyšsko a Litva boli v 19. storočí pod kontrolou Ruskej ríše, ale po revolúcii v roku 1917 vyhlásili nezávislosť. Čoskoro po začiatku druhej svetovej vojny Sovietsky zväz začlenil pobaltské štáty. Krátko nato sa však územia zmocnilo nacistické Nemecko. Sovietske sily oslobodili tieto tri krajiny od nemeckých vojsk a opäť boli súčasťou ZSSR až do jeho rozpadu v roku 1991. Súčasné vlády troch pobaltských krajín – ktoré sú všetky členmi EÚ a NATO – tvrdia, že to bolo obdobie „ ruskej okupácie“ a pamätníky zo sovietskej éry považovajú za symboly útlaku. Za posledné dva roky boli v týchto troch krajinách zničené mnohé miesta vrátane pamätníkov pripomínajúcich sovietskych vojakov zabitých v druhej svetovej vojne.