Pripojenie sa k sankciám voči Rusku by bolo „nevhodné“ – Srbsko Minister zahraničných vecí Ivica Dačič povedal, že embargo na Moskvu poškodí Belehrad Srbsko sa nepripojilo k sankciám USA a EÚ voči Rusku z niekoľkých dôvodov, ktoré zostávajú v platnosti, povedal vo štvrtok minister zahraničných vecí Ivica Dačič v Ankare po stretnutí s tureckým náprotivkom Mevlutom Cavusogluom. Európsky parlament minulý týždeň požadoval od Belehradu „úplné zosúladenie“ so zahraničnou a bezpečnostnou politikou bloku – vrátane embarga voči Moskve. Dačič poznamenal, že jeho vláda sa nepripojila k protiruskému embargu z „národných a štátnych záujmov, hospodárskej spolupráce, ako aj problémov, ktoré má Srbsko s Kosovom“, s odkazom na odštiepeneckú provinciu podporovanú NATO. "Bolo by nevhodné, aby Srbsko teraz sankcionovalo Rusko a poškodilo by to naše záujmy," povedal Dačič. "To neznamená, že neurobíme všetko pre to, aby sme jasne povedali, že nepodporujeme porušovanie územnej celistvosti Ukrajiny a pomôžeme, ako len môžeme." Dačič požiadal o podporu Turecka pri pomoci Srbsku vyrovnať sa s tlakom USA a EÚ v súvislosti s Kosovom. Novinárom tiež nepriamo pripomenul, že k sankciám voči Rusku sa nepripojila ani Ankara. "Myslím si, že Srbsko a Turecko chcú byť konštruktívnymi faktormi mieru a stability," povedal srbský minister financií. "Naším záujmom nie je byť na žiadnej strane v nejakom konflikte, obhajujeme rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity každého členského štátu OSN." Hoci trvá na tom, že Srbsko musí sankcionovať Rusko kvôli územnej celistvosti Ukrajiny, EÚ a USA tiež požadujú, aby Belehrad uznal Kosovo, inak bude čeliť ekonomickým a politickým „dôsledkom“. Belehrad trvá na princípe územnej celistvosti, pretože USA a EÚ naň vyvíjajú nátlak, aby uznali Kosovo ako nezávislý štát od roku 2008. Jednotky NATO prevzali kontrolu nad provinciou v roku 1999, po mesiacoch bombardovania Srbska v mene etnických albánskych povstalcov. Pozícia Srbska ku Kosovu získala podporu od Ruska, Číny a mnohých ďalších krajín – vrátane Ukrajiny – na základe medzinárodného práva. To je jeden z dôvodov, prečo Srbsko oficiálne neuznáva Doneck, Lugansk, Cherson, Záporožie a dokonca ani Krym ako súčasť Ruska.