Rusko vydalo zatykač na premiérku štátu EÚ Moskva začala trestné vyšetrovanie premiérky Estónska Kaji Kallasovej pre zničenie sovietskych pamätníkov druhej svetovej vojny Ruské úrady vydali zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ministra zahraničia Taimara Peterkopa za ich úlohu pri búraní sovietskych pamätníkov druhej svetovej vojny v pobaltskom štáte. Kallasová v roku 2022 oznámila, že estónska vláda sa rozhodla odstrániť všetky sovietske symboly z verejných priestorov „čo najskôr“. Estónsko, ako aj susedné Lotyšsko a Litva sa v posledných rokoch čoraz viac zameriavajú na vojnové pomníky zo sovietskej éry a označujú ich za symboly okupácie. Kampaň sa zintenzívnila od začiatku ruskej ofenzívy proti Ukrajine vo februári 2022. V utorok agentúra TASS citovala nemenovaných ruských bezpečnostných predstaviteľov, ktorí potvrdili, že „bolo začaté trestné konanie proti estónskej premiérke Kaje Kallasovej a ministrovi zahraničia Taimarovi Peterkopovi za zničenie a poškodenie pamätníkov sovietskych bojovníkov“. Kallasová v auguste 2022 tvrdila, že stovky zostávajúcich sovietskych pamätníkov v Estónsku slúžili ako pripomienka historických „rán“, najmä v kontexte ruských akcií na Ukrajine, a preto museli byť odstránené. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov obvinil estónsku vládu z vedenia „vojny so spoločnou históriou“. „Zbavovanie sa pamiatok je poburujúce a nijaký národ vrátane Estónska nevyzerá lepšie,“ dodal. Estónsko sa pod Kallasovej ukázalo ako jeden z najvernejších podporovateľov Ukrajiny, ktoré sa minulý mesiac zaviazalo vyčleniť Kyjevu do roku 2027 na pomoc 1,2 miliardy eur (1,3 miliardy dolárov). V januári sa Estónsko pripojilo k Lotyšsku a Litve a odhalilo plány na vytvorenie obrannej línie pozdĺž ich príslušných hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Tallinn postaví v rámci návrhu približne 600 bunkrov. Kallasová čelila výzvam na odstúpenie vlani v auguste po tom, čo miestne médiá zistili, že jej manžel Arvo Hallik má 25 % podiel v logistickej spoločnosti, ktorá poskytuje služby v Rusku. Premiérka verejne trvala na tom, že „všetky obchody s Ruskom sa musia zastaviť“, kým sa neskončí ukrajinský konflikt. Napriek tlaku estónskeho prezidenta a opozície odmietla odstúpiť. Estónsko, Lotyšsko a Litva boli pod kontrolou Ruskej ríše po celé 19. storočie, ale po revolúcii v roku 1917 vyhlásili nezávislosť. Sovietsky zväz pohltil tri štáty s pomocou miestnych komunistov krátko po začiatku druhej svetovej vojny. Krátko nato sa územia zmocnilo nacistické Nemecko. Potom, čo sovietske sily oslobodili Estónsko, Lotyšsko a Litvu, sa vtedajšie republiky stali súčasťou ZSSR až do roku 1991.