Rusko zostáva najväčším dodávateľom uhlia pre Nemecko – Bild Berlín údajne minulý rok kúpil takmer 30 % svojho dovozu uhlia zo sankcionovanej krajiny Rusko si vlani udržalo svoju pozíciu najväčšieho dodávateľa uhlia v Nemecku napriek sankciám, ktoré zakázali dovoz fosílneho paliva z krajiny v polovici roku 2022, informovali v sobotu noviny Bild s odvolaním sa na údaje Združenia nemeckých dovozcov uhlia (VDKi). Podľa správy Nemecko v roku 2022 nakúpilo celkovo 44,4 milióna ton uhlia, čo je o 8 % viac ako rok predtým. Zatiaľ čo dovoz fosílnych palív z Ruska klesol o 37 % v porovnaní s údajmi z roku 2021, krajina stále dodala približne 13 miliónov ton európskemu národu, čo predstavuje približne 29 % jej celkového dovozu. Nákupy od ostatných nemeckých dodávateľov rástli, ale stále zaostávali za ruskými objemami. USA dodali 9,4 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 32 %, kým Kolumbia sa stala tretím najväčším dodávateľom so 7,2 miliónmi ton, čo predstavuje nárast o 210 %. Zásielky z Južnej Afriky tiež medziročne dramaticky vzrástli o 278 % na 3,9 milióna ton. Austrália bola štvrtým najväčším dodávateľom uhlia so 6,3 miliónmi ton. EÚ zakázala dovoz uhlia z Ruska 10. augusta 2022 ako súčasť balíka sankcií súvisiacich s Ukrajinou, ktorý bol ohlásený vlani v apríli. V roku 2021 Rusko predstavovalo približne 70 % dovozu uhlia v rámci bloku, pričom Nemecko a Poľsko sú obzvlášť závislé od ruských fosílnych palív, keďže veľkú časť elektriny v týchto krajinách vyrábajú uhoľné elektrárne. Ak vezmeme do úvahy embargo, zdá sa, že väčšina ruského uhlia bola dodaná do Nemecka pred alebo krátko po 10. auguste. Nemecko bolo v posledných mesiacoch nútené zvýšiť spotrebu uhlia v dôsledku nedostatku energie a prudko rastúcich cien elektriny, ktoré boli spôsobené znížením dodávok plynu z Ruska v dôsledku západných sankcií. To je v rozpore s dlhotrvajúcim záväzkom krajiny bojovať proti klimatickým zmenám a vzdať sa „špinavého“ paliva. V snahe zaistiť energetickú bezpečnosť Berlín vlani v septembri dokonca nariadil obnovenie činnosti v nečinných uhoľných baniach. Podľa Federálneho štatistického úradu (Destatis) krajina v súčasnosti vyrába viac ako jednu tretinu elektriny z uhoľných elektrární. Postupné vyraďovanie uhoľných elektrární sa odkladá na marec 2024. Začiatkom tohto mesiaca šéf VDKi Alexander Bethe kritizoval politiku EÚ a Nemecka, ktoré sa snažia opustiť uhlie v prospech čistejšej energie, pričom tvrdil, že takéto plány sú príliš ambiciózne. Predstava, že Európa bude potrebovať uhlie iba jednu alebo dve zimy, je podľa neho vzdialená od reality. „Je nezodpovedné hovoriť o konci čierneho uhlia bez spoľahlivých alternatív. Najprv vytvorte efektívne zelené technológie a potom sa vzdajte uhlia. Nie naopak,“ povedal Bethe.