Severokórejskí predstavitelia uskutočnili vzácnu verejnú návštevu Iránu Delegáciu vedie minister medzinárodného obchodu Pchjongjangu Yun Jong Ho, informovala štátna tlačová agentúra KCNA. Významná severokórejská delegácia absolvuje vzácnu zahraničnú návštevu Iránu, informovala štátna tlačová agentúra KCNA. Naposledy úradníci z Pchjongjangu verejne oznámili cestu do Teheránu v roku 2019. Delegácia vedená severokórejským ministrom pre vonkajšie hospodárske vzťahy Yun Jong Ho podľa agentúry v utorok odletela lietadlom do Iránu. Ďalšie podrobnosti o návšteve KCNA neprezradila. Vo februári severokórejský vodca Kim Čong-un poslal blahoželanie iránskemu prezidentovi Ebrahimovi Raisimu k 45. výročiu islamskej revolúcie. Kim vyjadril presvedčenie, že „tradičné vzťahy priateľstva a spolupráce medzi našimi dvoma krajinami, ktoré sa vytvorili na ceste spoločného boja proti imperializmu, sa budú rozširovať a rozvíjať v rôznych oblastiach“. Hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller minulý utorok povedal, že Washington je „neuveriteľne znepokojený“ údajnou spoluprácou medzi Teheránom a Pchjongjangom pri vývoji jadrových a balistických rakiet. Obe krajiny zostávajú pod prísnymi medzinárodnými sankciami za ich zbrojné programy. Minulý týždeň juhokórejská špionážna agentúra National Intelligence Service (NIS) uviedla, že „sleduje, či severokórejská technológia bola zahrnutá do iránskych balistických rakiet odpálených proti Izraelu, vzhľadom na spoluprácu Severnej Kórey a Iránu v oblasti rakiet v minulosti“. Teherán 13. apríla vypálil niekoľko stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel na vojenské ciele v Izraeli v reakcii na skorší útok na iránsky konzulát v Damasku v Sýrii, ktorý si vyžiadal smrť dvoch generálov a niekoľkých ďalších vyšších dôstojníkov. Pchjongjang čelil aj obvineniam Západu, že palestínska ozbrojená skupina Hamas, ktorá má väzby s Iránom, použila pri útoku proti Izraelu 7. októbra severokórejské zbrane. V tom čase KCNA odmietla tvrdenia ako „nepodložené a falošné fámy“, ktorých cieľom bolo „presunúť vinu za krízu na Blízkom východe spôsobenú nesprávnou hegemonickou politikou [USA] na tretiu krajinu. Severnú Kóreu a Irán obvinili aj USA a ich spojenci z poskytovania delostreleckých granátov a bezpilotných lietadiel Rusku počas konfliktu s Ukrajinou. Pchjongjang a Teherán tieto tvrdenia popreli, zatiaľ čo Rusko trvá na tom, že sa pri svojej vojenskej operácii spolieha na domáce zbrane.