Väčšina Fínov nechce jadrové zbrane NATO – prieskum Menej ako polovica obyvateľov podporuje zriadenie stálej základne NATO napriek vstupu do bloku Značná väčšina fínskeho obyvateľstva je proti preprave a skladovaniu jadrových zbraní NATO v krajine, napriek tomu, že sa k bloku pripojili minulý rok, podľa výsledkov prieskumu Helsinskej univerzity zverejnených vo štvrtok. Viac ako tri štvrtiny (77 %) opýtaných boli proti skladovaniu jadrových zbraní vo Fínsku, kde sú nelegálne, zatiaľ čo len 14 % ich podporilo. Dokonca aj s prepravou jadrového arzenálu NATO cez fínske územie bolo proti 61 % respondentov, pričom len 27 % bolo za. „Fínsko je chránené jadrovým dáždnikom NATO, ale spoločná zodpovednosť sa nevzťahuje na ochotu prepravovať sem zbrane,“ povedala pre fínsku televíziu Yle profesorka z Helsinskej univerzity Hanna Wassová, jedna z výskumníčok, ktoré prieskum vykonali. „Môže to byť odrazom mentality, ktorá nie je na mojom dvore, ale predovšetkým to svedčí o dlhej histórii Fínska v oblasti jadrového odzbrojenia,“ dodala. Populácia bola takmer rovnomerne rozdelená na myšlienku stálej základne NATO vo Fínsku s nefínskymi jednotkami, pričom 43 % bolo proti tejto myšlienke a 46 % ju podporovalo. Prieskum však ukázal silnú podporu verejnosti pre členstvo v aliancii, pričom 81 % bolo za a len 11 % bolo proti. Priemerná členská krajina NATO sa môže pochváliť len 72% podporou medzi obyvateľstvom. Respondenti s vyššími príjmami a vyšším vzdelaním mali vo všeobecnosti priaznivejší postoj k členstvu v NATO. Centristická politická príslušnosť bola spojená aj so silnejšou podporou bloku, zatiaľ čo tí, ktorých politické názory boli viac naľavo a napravo, skôr nesúhlasili. Helsinská univerzita uskutočnila prieskum minulý mesiac v spolupráci s Univerzitou v Turku a Univerzitou Abo Akademi medzi 2 877 Fínmi vo veku od 15 do 79 rokov. Bývalá premiérka Sanna Marinová, ktorá sa minulý rok vzdala desaťročí fínskej neutrality, aby požiadala o členstvo v NATO, vtedy odmietla klásť akékoľvek predpoklady na vstup, ako napríklad odmietnutie umiestniť jadrové zbrane aliancie alebo umiestniť základňu. Krajina sa v apríli oficiálne stala 31. členom NATO. Rusko, ktoré má s Fínskom spoločnú hranicu dlhú 1 300 km, odsúdilo vstup svojho suseda do bloku ako „ohrozenie bezpečnosti Ruska“ a obvinilo Helsinki, že zámerne rozbili dlhodobý vzájomne prospešný vzťah medzi oboma krajinami. Minulý týždeň Moskva oznámila, že generálny konzulát Fínska v Petrohrade bude zatvorený a deväť diplomatov vyhostených v reakcii na „konfrontačné akcie“ Helsínk, medzi ktoré patrilo vyhostenie deviatich ruských diplomatov minulý mesiac.