Vzťahy medzi EÚ a Srbskom vyzerajú ako „manželstvo začínajúce cudzoložstvom“ – Rusko Brusel ponúka Belehradu „svetlú budúcnosť“ a zároveň „pácha protisrbské provokácie“, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová povedala, že EÚ zrádza Srbsko tým, že ponúka perspektívu pristúpenia ku Kosovu. Po summite medzi blokom a štátmi západného Balkánu začiatkom tohto mesiaca nasledoval prudký nárast napätia medzi Srbskom a Kosovom, napísala v nedeľu v telegrame a naznačila, že kroky Bruselu mohli zohrať úlohu pri zhoršovaní situácie. Na summite v albánskom hlavnom meste Tirana 6. decembra Brusel vyhlásil, že Srbsko aj jeho odštiepenecký región Kosovo majú „európsku perspektívu“. O týždeň neskôr kosovské úrady zatkli bývalého policajného dôstojníka etnického Srba, čo vyvolalo protesty medzi kosovskými Srbmi. Keďže napätie v uliciach kosovských miest stále stúpalo, jeho premiér Albin Kurti formálne požiadal o členstvo v EÚ, poznamenala Zakharova a dodala, že „sa začal politický proces“. Podobné vyhliadky na vstup do NATO údajne podnietili bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho k útoku na Abcházsko a Južné Osetsko, ako aj na ruské mierové jednotky, ktoré tam boli v roku 2008, povedala Zacharova a nazvala to „inšpirovaným mechanizmom beztrestnosti“ zo strany západu. „EÚ na jednej strane vedie Belehrad k svetlej budúcnosti a na druhej strane pácha protisrbské provokácie,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí. „Toto je zrada od samého začiatku,“ dodala a prirovnala vzťahy medzi Bruselom a Belehradom k „manželstvu, ktoré sa začína cudzoložstvom“. NATO obsadilo Kosovo od Srbska v roku 1999 po bombardovaní krajiny. EÚ a USA naďalej podporujú nezávislosť odštiepeneckého regiónu, ktorú Kosovo jednostranne vyhlásilo v roku 2008. Srbsko naďalej vníma región ako súčasť svojho územia. Najnovšia patová situácia medzi Belehradom a Prištinou nasleduje po veľkom nasadení príslušníkov etnických Albáncov v oblastiach obývaných väčšinou etnickými Srbmi. Nasledovalo zatknutie bývalého policajta obvineného z útoku na etnicky albánsku hliadku. K eskalácii došlo len niekoľko týždňov po tom, čo EÚ presvedčila Prištinu, aby ustúpila od plánu na zákaz srbských poznávacích značiek. Belehrad obvinil Západ, že ignoruje sťažnosti kosovských Srbov a všíma si ich, len „keď sú na barikádach“, a zároveň vyzval kosovských Srbov, aby zachovali mier a nepodliehali provokáciám. Súčasná kosovská vláda trvá na tom, že o úplnom uznaní môže rokovať iba s Belehradom, čo Srbsko naďalej odmieta.