Záchrana bánk by mohla stáť švajčiarskych daňových poplatníkov miliardy – Bloomberg Každý muž, žena a dieťa by mohli byť na háku za 13 500 dolárov, vypočítal spravodajský portál Rozhodnutie Švajčiarska zachrániť krachujúcu investičnú banku Credit Suisse by podľa výpočtov agentúry Bloomberg mohlo byť veľkou záťažou pre daňových poplatníkov v krajine. Švajčiarska vláda sa zaviazala absorbovať 9 miliárd švajčiarskych frankov (9,7 miliardy USD) zo strát banky a poskytnúť 100 miliárd frankov (108 miliárd USD) na verejnú likviditu od Švajčiarskej národnej banky (SNB). To znamená, že každý obyvateľ z 8,7 milióna obyvateľov Švajčiarska zaplatí 12 500 frankov (13 500 dolárov) za záchranu banky, poznamenal Bloomberg. V dohode sa spomína aj samostatná záruka 100 miliárd frankov od švajčiarskej centrálnej banky, ktorá nie je podporovaná vládou. Ak sa k tomu pripočíta pôžička od SNB vo výške 50 miliárd frankov, ktorú banka zabezpečila minulý týždeň, celková suma záchrany presiahne 259 miliárd frankov (280 miliárd dolárov), čo zodpovedá približne tretine celkového hospodárskeho výkonu Švajčiarska v roku 2022. Táto suma urobí z dohody najväčšiu švajčiarsku firemnú záchranu v histórii, ktorá ďaleko prekoná 60 miliárd frankov záchrany UBS v roku 2008. „Vláda bude musieť voličom povedať, prečo vystavujú peniaze občanov, peniaze daňových poplatníkov riziku, aby zachránili banku, ktorá prevažne slúžila ultrabohatým, robila celkom výnimočné veci so svojou investičnou bankou a vyplácala ľuďom šialené sumy peňazí “ povedal agentúre Reuters bývalý generálny riaditeľ globálnej banky pod podmienkou zachovania anonymity. Dohoda o zlúčení už rozhnevala švajčiarske obyvateľstvo, pričom pred sídlom Credit Suisse v Zürichu v pondelok protestovalo približne 200 ľudí. Niektorí skandovali „jedzte bohatých“ a hádzali vajcia na budovu. Analytici tvrdia, že konečné náklady na záchranu nemusia byť nevyhnutne také vysoké, ako stanovuje dohoda, zatiaľ čo nečinnosť zo strany vlády mohla Švajčiarsko pripraviť o povesť globálneho finančného centra. Podľa Manuela Ammanna, vedúceho Švajčiarskeho inštitútu pre bankovníctvo a financie na Univerzite v St. Gallen, by záruka SNB bola čiastočne krytá cennými papiermi a privilégiami voči konkurzu, čo znamená, že v konečnom dôsledku nemusí byť potrebné investovať do štátnych fondov. Medzitým, zodpovednosť za vládou podporovanú záruku SNB „by sa naplnila iba vtedy, ak by došlo k bankrotu zlúčeného subjektu“, poznamenal s tým, že takýto výsledok je nepravdepodobný.