Západný establishment si práve sam sebe udelil ocenenie za „Svetový mier a slobodu“. Ursula von der Leyenová dostala „súdny ekvivalent Nobelovej ceny za mier“ od Justina Trudeaua s blahoželaním. Získajte informácie o tom, kto vyhral – a predstavil – novú poctu, ktorá sa skromne porovnáva s Nobelovou cenou za mier. Ak ste ešte nepočuli o neziskovej organizácii World Law Foundation, môže vám byť odpustené. Napriek tomu, že existuje len od roku 2019, už vytvorila ocenenie, ktoré západná tlač opisuje ako „súdny ekvivalent“ najvyššej svetovej ceny za podporu mieru. Zaujímalo by ma, kde vzali tento nápad, ak nie od samotnej organizácie. Môže niekto vytvoriť think-tank a dať mu na starosti ocenenie označené ako najnovšia verzia Nobelovej ceny za mier? Veľa šťastia s tým – pokiaľ, samozrejme, vaša tabuľa nie je nabitá podnikovými ťažkými váhami – v takom prípade si ľudia jednoducho povedia, že to musí byť legitímne, pretože všetci títo VIP by inak neboli zapojení. Pred niekoľkými dňami sa teda skromní ľudia z World Law Foundation zišli v OSN v New Yorku na Svetovom kongrese práva. Jedným z veľkých bodov programu bolo odovzdanie tohtoročnej Svetovej ceny za mier a slobodu nikomu inému ako predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, nezvolenej de facto kráľovnej Európy, ktorá ju v mene komisie prevzala. Wow, toho som nevidel. Najmä s bývalým komisárom EÚ, ktorý je podpredsedom predstavenstva skupiny, v ktorej sú aj bývalí poľskí a francúzski premiéri, bývalí slovinskí a lotyšskí prezidenti, bývalý viceprezident EÚ a rôzni predstavitelia západného establišmentu, akademici a právnici. Mysleli by ste si, že tá istá komisia EÚ pod vedením Von der Leyenovej by bola kontroverzným kandidátom na udelenie ceny za mier vzhľadom na to, že neustále stojí na strane vojenského intervencionizmu Washingtonu alebo prinajmenšom neurobila takmer nič, aby ho zastavila, a dokonca viedla cestu v prípade zmeny líbyjského režimu. Najnovšie mala EÚ šancu zastaviť konflikt na Ukrajine ešte predtým, ako vôbec začal, tým, že požadovala od Kyjeva dodržiavanie minských dohôd a odmietla vyzbrojovanie a výcvik protiruských bojovníkov Západom na hraniciach s Ruskom. „Vôbec prvýkrát bude Európska únia financovať nákup a dodávku zbraní a iného vybavenia do krajiny, ktorá je pod útokom,“ povedala vlani von der Leyenová a označila to za „prelomový moment“. Viete, čo je ešte zlomový moment? Udelenie ceny za mier niekomu, koho prudkou reakciou na ozbrojený konflikt bolo zaplavenie zóny ešte väčším množstvom zbraní. No a Nobelova cena za mier je možno naozaj tým správnym prirovnaním, ak vezmeme do úvahy, že bola predčasne udelená bývalému americkému prezidentovi Barackovi Obamovi ešte predtým, ako mohol nariadiť ďalšie bombardovanie v Afrike a na Blízkom východe. Von der Leyenová zjavne stelesňuje aj slobodu. Alebo aspoň to najlepšie, čo táto skupina mohla nájsť. Proti komu vôbec stála? Odmietla cenu Džingischána alebo čo? „Tento mesiac predstavíme legislatívny návrh digitálneho zeleného preukazu,“ napísala na Twitteri v marci 2021. „Digitálny zelený preukaz by mal Európanom uľahčiť život. Cieľom je postupne im umožniť bezpečný pohyb v Európskej únii alebo v zahraničí – za prácou či turistikou.“ Pohodlne vynechala časť o tom, že Európanom je odopierané základné právo na prístup k každodenným miestam, cestovaniu, práci a zhromažďovaniu – a to všetko preto, že ste sa rozhodli nepodstúpiť úder, ktorý nezabránil prenosu ani získaniu vírusu, ktorý sa dá v drvivej väčšine prežiť. Hovoríme o rovnakom údere Big Pharma, ktorý von der Leyenová ešte neodovzdala dokonca ani vyšetrovaciemu výboru samotnej EÚ, osobnú komunikáciu s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer v čase, keď EÚ uzatvárala dohodu so spoločnosťou. . Von der Leyenová bola v tejto záležitosti asi taká otvorená a slobodná, ako ona a Európska komisia boli k mediálnym platformám a naratívom, ktoré riskujú, že spochybňujú dogmu zriadenia, vydávajú zákazy zhora nadol a legislatívu, ktorá má prednosť pred akýmkoľvek riadnym procesom v národnom štáte. Takže po tom, čo si položili otázku, kto by bol dôstojným príjemcom tejto globálnej ceny za slobodu a mier, a prišli s nevoleným byrokratom EÚ, ktorý vťahuje Európu a svet hlbšie do ozbrojeného konfliktu a Európanov do chudoby s infláciou a intelektuálnej temnoty s cenzúrou, obrátil sa na otázku moderátorky. Títo ľudia Svetového mieru a slobody si zrejme povedali: „Koho by sme mohli dostať, aby predstavil toto, čo stelesňuje slobodu a mier? Hej, čo poviete na toho chlapíka v Kanade, ktorý zasiahol proti konvoju slobody a ktorého krajina pomohla vycvičiť azovských neonacistov, aby viedli vojnu proti Rusku, a potom sa to pokúsil skryť pred novinármi, aby sa nestal hanbou? Vstúpil kanadský premiér Justin Trudeau. Nič nehovorí o slobode tak, ako privolanie zásahu v štýle stanného práva proti skupine trúbiacich kamionistov protestujúcich proti dvojúrovňovej spoločnosti podporovanej Trudeauovými autoritárskymi mandátmi Covid – a následné zablokovanie ich bankových účtov ako technika odrádzania. „Brexit v mnohých vyvolal v pochyby, či únia bude aj naďalej silná. Euroskepticizmus bol na vzostupe. A protekcionizmus a autoritárstvo boli čoraz rozšírenejšie,“ povedal Trudeau, pravdepodobne ako novovytvorený odborník na autoritárstvo, ktorý sa do toho len nedávno zaplietol. „Keďže zbory ako „Amerika na prvom mieste“ zosilneli, Kanada aj Európa sa pevne držali nášho presvedčenia, že rast nepochádza zo stavania múrov a otáčania sa dovnútra,“ dodal kanadský premiér. V skutočnosti nikto neprispieval k chóru America First hlasnejšie ako Kanada a Európa a slepo nasledovali program stanovený vo Washingtone na všetko od Ukrajiny po klímu, aj keď je to na úkor záujmov ich vlastných občanov. Ak by sa obe – alebo jedna z týchto západných entít jednoznačne postavili Washingtonu v nedávnych kľúčových otázkach globálneho významu, svet by bol na oveľa lepšom mieste, predovšetkým ich vlastní občania. A nemuseli by chodiť dookola trúbiť na vlastný roh a robiť si niečo z toho, že sa im podsúva entita establishmentu, ktorá im tiež ponúka úder na svetovej scéne. Autor: Rachel Marsden je publicistka, politická stratégka a hostiteľka nezávisle vyrábaných talkshow vo francúzštine a angličtine.