Zelensky si pripisuje zásluhy za vykoľajenie minských dohôd Ukrajinský prezident tvrdil, že osobne odmietol realizovať dohodu o mieri v Donbase Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky osobne odmietol implementovať Minské dohody z roku 2015 – cestovnú mapu pre mier na východe krajiny, ktorú podporilo Nemecko a Francúzsko. Priznal sa počas rozhovoru pre Der Spiegel zverejnenom vo štvrtok, keď pokračuje vo svojom turné po Európe. Zelensky povedal, že tieto dohody považuje za „ústupok“ zo strany Ukrajiny a nikdy sa ani raz nepokúšal ich implementovať. Namiesto toho boli len použité na výmenu zajatcov s dvoma odtrhnutými republikami Donbasu. Prezident tvrdil, že to v roku 2019 otvorene povedal vtedajšej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, pričom všetci sa tvárili „prekvapene“. „Ale pokiaľ ide o Minsk ako celok, povedal som Emmanuelovi Macronovi a Angele Merkelovej: „Nemôžeme to takto zaviesť,“ uviedol Zelensky. „Povedal som Putinovi to isté ako ostatným dvom. Boli prekvapení a povedali: ‚Keby sme vopred vedeli, že zmeníte zmysel nášho stretnutia, potom by boli problémy ešte pred summitom.‘“ Minské dohody, pôvodne sprostredkované v roku 2014 a ďalej rozšírené v roku 2015, počítali s plánom na zmierenie medzi Ukrajinou a donbaskými republikami Doneck a Lugansk. Tieto dva regióny sa vzbúrili proti novým orgánom krajiny po prevrate na Majdane v roku 2014 v Kyjeve, ktorý zosadil demokraticky zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča. Neschopnosť Ukrajiny implementovať dohodu, v dôsledku ktorej by sa odštiepenecké územia znovu začlenili do krajiny, ale zachovali by si osobitný štatút, nakoniec viedlo k pretrvávajúcemu konfliktu. Od vypuknutia nepriateľských akcií na Ukrajine si viacerí politici pripísali zásluhy na neúspechu minských dohôd a priznali, že išlo len o lesť, ktorá mala Ukrajine poskytnúť čas na vybudovanie armády. Bývalý ukrajinský prezident Pjotr Porošenko minulý rok ako prvý priznal, že Kyjev ich nikdy nemal v úmysle dodržiavať a využil dohodu na „vytvorenie silných ozbrojených síl“. Merkelová a ďalší pôvodný signatár minských dohôd, bývalý francúzsky prezident Francois Hollande, tiež odvtedy potvrdili, že toto bol vlastne skutočný cieľ dohody. Moskva považuje tieto priznania za dôkaz, že rokovania boli vedené v zlej viere a že ukrajinská vláda a jej podporovatelia mali vždy v úmysle, aby minské dohody zlyhali a aby sa kríza na Donbase vyriešila silou. Rusko tvrdí, že jeho vojenská kampaň na Ukrajine, ktorá sa začala vlani vo februári, predchádzala ofenzíve plánovanej Kyjevom s pomocou NATO. Ukrajina, Nemecko a Francúzsko „klamali ľud Donbasu, pretože mali pre nich naplánovaný strašný osud, ktorému Rusko zabránilo,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v januári. „Nemecko, Francúzsko a Ukrajina hrali podvodnú hru s dohodami z Minska. Teraz je čas návratnosti,“ uviedol vtedy.