anglický jazyk
anglický jazyk, angličtina — západogermánsky jazyk, ktorého základ je vo Veľkej Británii a Írsku. Okrem Európy je angličtina materinským jazykom väčšiny obyvateľov USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, asi 5,3 mil. obyvateľov Južnej Afriky; ďalší ju používajú v každodennom živote. Okrem uvedených štátov je úradným jazykom v niekoľkých ázijských krajinách (v Indii popri hindčine, na Filipínach popri filipínčine, v Singapure popri čínštine, malajčine, tamilčine), v 20 štátoch subsaharskej Afriky (v piatich prípadoch v kombinácii s iným jazykom alebo jazykmi), vo väčšine krajín karibskej oblasti a takmer v celej Oceánii (často v kombinácii s miestnym jazykom).
Geograficky najrozšírenejší jazyk na svete. Používa ho okolo 383,2 mil. ľudí, asi pre 640 mil. ľudí je druhým jazykom – v tejto funkcii zaujíma bezkonkurenčné prvé miesto na svete. Celkovým počtom používateľov (vyše miliardy ľudí) zaujíma druhé miesto (za čínštinou – asi 1,3 miliardy hovoriacich). Angličtina je jedným zo 6 úradných jazykov v OSN, ako aj jedným z 24 oficiálnych jazykov Európskej únie a na celom svete sa v širokej miere uplatňuje ako jazyk obchodu.
Anglická výslovnosť nie je jednotná. Cudzinci sa najčastejšie učia pôvodom juhoanglickú výslovnosť, ktorú používajú vzdelané londýnske vrstvy, absolventi škôl a univerzít, ako aj mnohí vzdelaní ľudia v celom Spojenom kráľovstve. V angličtine sa veľmi uplatňuje redukcia; plnú samohlásku má obyčajne len prízvučná slabika. V neprízvučnej slabike sa samohlásky zväčša redukujú. Anglický pravopis je veľmi zložitý a zakladá sa na pravopise z 15. stor. Výslovnosť sa však odvtedy veľmi zmenila. Pádové vzťahy sa vyjadrujú pomocou predložiek a slovosledom. Samo podstatné meno sa pritom nemení. Jediný zvyšok flektívneho skloňovania je privlastňovací pád. Prídavné mená sú nesklonné a majú iba jeden tvar. Prítomný čas významových slovies má zvláštnu koncovku len v 3. osobe jednotného čísla. Slovosled je pevný. V slovnej zásobe prevažujú slová negermánskeho pôvodu. Sú to predovšetkým románske (latinské a starofrancúzske), ale aj grécke slová. V menšej miere sa v anglickej slovnej zásobe vyskytujú slová z iných jazykov sveta.
Veľký význam nadobudla najmä americká angličtina (niekedy nazývaná američtina). Rozdiely medzi americkou a britskou angličtinou sú vo výslovnosti, v pravopise a v lexike, ale nepresahujú rámec nárečových rozdielov. Najrozšírenejší je severozápadný typ. V ňom sa r vyslovuje s končekom jazyka obráteným dozadu. Hláska r sa vyslovuje vo všetkých pozíciách (na konci slova aj pred spoluhláskou, napr. car – voz znie americky kár a britsky ká, part – časť znie americky párt a britsky pát). Hláska o sa vyslovuje ako zadné a (napr. shop – obchod je americky šap a britsky šop). V dvojhláske oi sa však vyslovuje ako o. Pred ns, nt, f, s sa a vyslovuje ako polodlhé ä (napr. chance – možnosť znie americky čäns a britsky čáns). Najdôležitejšie pravopisné odchýlky sú písanie -or na rozdiel od britského -our (napr. labor – labour práca), -er na rozdiel od britského -re (napr. center – centre stred). V americkej angličtine sa will ako pomocné sloveso budúceho času (bez odtienka vôle alebo chcenia) používa aj v 1. osobe jednotného a množného čísla (v britskej angličtine je v tom prípade shall). Podobne má aj kondicionál v 1. osobe obidvoch čísel pomocné sloveso would (oproti britskému should). V Kanade sa prejavuje dvojaký vplyv, a to britskej i americkej angličtiny. Administratívne orgány, školy a sčasti aj univerzity sa pridŕžajú britského úzu, kým v tlači, rozhlase, televízii a vo filme, ako aj v obchodnom a bežnom styku čoraz väčšmi prevláda americký úzus. Podobne sa amerikanizuje angličtina Bahám, Barbadosu, Jamajky, Trinidadu a Tobaga (predtým britské kolónie), ako aj iných štátov i závislých území v karibskej oblasti, kde je úradným jazykom.