The Wayback Machine - https://web.archive.org/web/20080620073924/http://www.saske.sk:80/cas/4-98/olejnik.html

Nemeck� men�ina na Slovensku po roku 1918 so zameran�m na oblas� Spi�a

So�a Gabzdilov� (gabzdil@saske.sk), Milan Olejn�k (cas@saske.sk)

Problematike nemeckej minority na Slovensku venovala slovensk� historiografia men�iu pozornos�. Tento stav bol sp�soben� jednak tabuizovan�m t�my z ideologick�ch d�vodov, ale taktie� pod�a n�ho hodnotenia aj ur�itou traumou, ktor� vznikla v d�sledku transferu nemeck�ho obyvate�stva zo Slovenska po druhej svetovej vojne. Ak zv�ime, �e pr�slu�n�ci nemeckej men�iny na Slovensku prispeli v�znamnou mierou tak k rozvoju hospod�rskeho, ako aj kult�rneho �ivota, akt�vne sa podie�ali i na zrode miest, hist�ria tejto komunity je nesporne integr�lnou s��as�ou dej�n Slovenska.

Aj ke� po�iatky nemeck�ho os�dlenia Slovenska siahaj� do XII. storo�ia , v�znamn� mieru nadobudla nemeck� imigr�cia po tat�rskom vp�de v rokoch 1241 - 1242. Mongolsk� hordy s�ce na jar roku 1242 Slovensko opustili, ale po ich pusto�en� zostali cel� kraje vy�udnen�. Ve�koryso po�atou koloniza�nou politikou sa uhorsk� kr� Belo IV. sna�il odstr�ni� d�sledky mongolskej katastrofy. V�sledkom bol pr�chod jednotliv�ch skup�n nemeck�ch osadn�kov na Slovensko. Nemeck� koloniz�cia sa v�ak t�mto nevy�erpala. Protireforma�n� hnutie sp�sobilo odchod protestantov z Nemecka, z ktor�ch zna�n� �as� na�la �to�i�te aj na Slovensku. Slovensk� �zemie, aj ke� len okrajovo, sa stalo cie�om os�dlenia nemeck�ch kolonistov aj po por�ke Turecka a n�slednej reconquisty �zemia Uhorska. Posledn�m koloniza�n�m pr�dom bolo obdobie rozvoja kapitalizmu v Uhorsku, ktor� pon�kalo nemeck�m odborn�kom mo�nos� uplatnenia.

Nemeck� men�ina na rozdiel od in�ch etnick�ch skup�n nebola geograficky, konfesion�lne, �asovo ani kult�rne jednotnou komunitou. Tento, takmer unik�tny stupe� heterogenity, pozna�il aj v�voj Nemcov na Slovensku. Nemeck� obyvate�stvo sa grupovalo v troch jazykovo aj teritori�lne izolovan�ch enkl�vach (Bratislava s okol�m, oblas� stredn�ho Slovenska a Spi�, ktor� sa delil na dva subregi�ny - Horn� Spi� a Doln� Spi�). V d�sledku svojej mnohorakosti je v�skum hist�rie nemeckej minority na jednej strane n�ro�n�m a komplexn�m procesom, ale na strane druhej poskytuje svojou bohatos�ou, nezriedka protire�ivos�ou, rozsiahle mno�stvo poznatkov. Skuto�nos�, �e nemeck� obyvate�stvo netvorilo jednotn� skupinu, na�la svoj odraz aj v politickom, hospod�rskom a kult�rnom v�voji po vzniku �eskoslovenska. Ke�e predmetom n�ho v�skumu je postavenie nemeckej men�iny po roku 1918, venujeme pozornos� ot�zkam �subhist�rie" ako konfliktn�ch trendov, ktor� prebiehali v r�mci tejto komunity.

Vznik �eskoslovenskej republiky priniesol cel� rad hlbok�ch zmien taktie� pr�slu�n�kom nemeckej men�iny. Ma�ariza�n� tlaky �spe�ne transformovali Nemcov na �uhorsk�ch patriotov" a integrovali v��inu nemeck�ho obyvate�stva do politick�ho a hospod�rskeho syst�mu Uhorska. Tento proces bol obzvl᚝ markantn� v regi�ne Spi�a. Vznik �eskoslovenskej republiky bol preto prij�man� zna�nou �as�ou nemeckej komunity s rozpakmi a v ur�it�ch pr�padoch so zjavnou nev��ou. V stupni rezistencie nemeck�ho obyvate�stva vo�i novej republike existovali zna�n� rozdiely. Zatia� �o bratislavsk� Nemci, ktor� tvorili �kozmopolitn�", nacion�lne nevyhranen� skupinu, boli ochotn� s �eskoslovenskou vl�dou spolupracova�, averzia nemeck�ho obyvate�stva na Spi�i vo�i nov�mu �t�tnemu �tvaru prer�stla do vyhranen�ho odporu. Tento postoj mal viacero pr��in. Spi� zast�val tradi�ne v�znamn� miesto v hospod�rstve Uhorska. Ban�ctvo, spracovanie r�d (�elezo, me� , ortu�, striebro) a kovospracuj�ci priemysel patrili medzi hlavn� hospod�rske odvetvia, obzvl᚝ v regi�ne Doln�ho Spi�a. Odbyt pre v�robky uveden�ch priemyseln�ch odvetv� zabezpe�oval uhorsk� trh. Tomuto ��elu bola prisb�soben� aj cestn� a nesk�r i �elezni�n� doprava. Je mo�n� kon�tatova�, �e prosperita Spi�a bola v rozhoduj�cej miere z�visl� na uhorskom trhu. Tento trh v�ak vznikom �eskoslovenskej republiky prestal existova�, �o malo negat�vne ekonomick� d�sledky pre cel� regi�n. Poma�ar�en� spi�skonemeck� obyvate�stvo pon�malo rozpad Uhorska ako negat�vum aj v mimoekonomick�ch oblastiach. Zna�n� �as� spi�skonemeckej inteligencie pracovala v uhorskej �t�tnej spr�ve a c�tila sa �organickou" s��as�ou jednotneho ma�arsk�ho n�roda. �Jazykom Nemci, srdcom Ma�ari", zvykli o sebe prehlasova� spi�sk� Nemci. Tieto sentimenty pretrvali s prekvapuj�cou permanenciou a na�li svoj odraz v spi�skonemeckej politike, ktor� zotrv�vala na prouhorsk�ch poz�ciach a� do nacifik�cie Slovenska. Hlavn�m nosite�om politiky bola Spi�skonemeck� strana (Zipser deutsche Partei - ZdP) na �ele s A. Nitschom. ZdP, �asto opr�vnene, kritizovala hospod�rsku politiku �eskoslovenskej vl�dy a politick� predstavitelia spi�skej komunity sa netajili svojou nostalgiou za predvojnov�m Uhorskom.

Vznik �eskoslovenskej republiky v mnoh�ch smeroch ovplyvnil postavenie nemeckej komunity na Slovensku. Pr�slu�n�ci nemeckej men�iny sa ocitli v jednom �t�te s po�etnou komunitou sudetsk�ch Nemcov. Sudetsk� Nemci �objavili" slovensk�ch Nemcov a od prv�ch rokov vzniku �SR im venovali pozornos�. Na Slovensko prich�dzali zo Sudiet u�itelia, politick� aktivisti, novin�ri a �tudenti, ktor� mali z�ujem obozn�mi� sa s hist�riou tejto �zabudnutej" minority a z�rove� pozdvihn�� nemeck� povedomie jej pr�slu�n�kov.

Napriek dobov�m nedostatkom bola �SR demokratick�m �t�tom a po�as svojej existencie sa �t�tnym org�nom vcelku �spe�ne darilo zachov�va� men�inov� pr�va, ku dodr�iavaniu ktor�ch sa �SR zaviazala v medzin�rodn�ch zmluv�ch. V s�lade s touto politikou prebiehala �germaniz�cia" nemeckej men�iny aj na Slovensku. Vznikla sie� nemeck�ch �k�l a v oblastiach s viac ako 20 percentn�m podielom nemeck�ho obyvate�stva sa v s�lade s prijat�mi z�konn�mi normami pou��val nemeck� jazyk v �radnom styku. Paradoxne, zma�arizovan� spi�sk� Nemci neprij�mali opatrenia �eskoslovenskej vl�dy so sympatiami. V niektor�ch obciach do�lo dokonca k protestom proti zakladaniu nemeck�ch �k�l.

Medzivojnov� roky je mo�n� pova�ova� za obdobie, v ktorom nemeck� komunita na Slovensku prech�dzala v�razn�mi zmenami. Aj ke� v��ina nemeck�ho obavate�stva Spi�a nov� geopolitick� situ�ciu odmietala, nemohla ignorova� jej d�sledky. V Bratislave a na strednom Slovensku prij�malo nemeck� obyvate�stvo zmenen� situ�ciu s podstatne men�ou rezistenciou. V�znamn�m politick�m faktorom najm� v Bratislave sa stala Karpatskonemeck� strana (Karpaten deutsche Partei - KdP), ktor� od svojho zalo�enia v roku 1928 a�pirovala na post hlavn�ho politick�ho reprezentanta slovensk�ch Nemcov a prev�dzala aktivistick� politiku, t. j kooper�ciu s politick�mi stranami v r�mci �eskoslovenska. Cie�om KdP bolo vytvorenie �jednotn�ho frontu" v�etk�ch Nemcov v �SR a tomto kontexte predstavitelia KdP kritizovali vedenie ZdP ako nosite�ov iredentizmu, ktor� sl��i cie�om Ma�arska a je na �kodu z�ujmom nemeck�ho obyvate�stva �ij�ceho na Spi�i. My�lienka aktivistickej politiky v r�mci parlamentn�ho syst�mu v �SR za�ala ustupova� do pozadia pod vplyvom zmien v medzin�rodnopolitickej situ�cii. V�azstvo nacistov a pr�chod A. Hitlera k moci v janu�ri 1933 znamenali radik�lny obrat v eur�pskych mocensk�ch pomeroch. Rast�ca agresivita nacistick�ho Nemecka na medzin�rodnej sc�ne mala odraz aj na pomery v �eskoslovensku. V Hitlerov�ch pl�noch expanzie zohr�vali pr�slu�n�ci jednotliv�ch nemeck�ch men��n v�znamn� �lohu. V �eskoslovensku t�to �loha pripadla po�etne silnej, vy�e trojmili�novej nemeckej minorite. U� v okt�bri 1933 zalo�il K. Henlein Sudetonemeck� vlasteneck� front, ktor� sa o dva roky nesk�r pretransfomoval na Sudetonemeck� stranu (Sudetendeutsche Partei - SdP). SdP sa v�aka zmesi demag�gie a opr�vnenej kritiky stala najv�znamnej�ou politickou silou v Sudetoch a roz��rila svoje p�sobenie aj na Slovensko. Spolupr�cu s SdP obzvl᚝ presadzoval predseda KdP F. Karmasin, ktor� nesk�r p�sobil ako ��rite� ve�konemeckej nacistickej ideol�gie na Slovensku. V d�sledku zn�mych historick�ch udalost� (an�lus Rak�ska) sa �eskoslovensko ocitlo v priamom ohrozen� zo strany Nemecka. A. Hitler sa netajil, �e zam���a pripoji� Sudety k Nemeckej r�i. Paralelne s t�mito pl�nmi sa realizovali aj politick� aktivity SdP v �ech�ch. P�vodn� my�lienka aktivizmu ust�pila konfronta�nej politike separatizmu. Aj ke� pre KdP nemali separatistick� ciele SdP zmysel, spolupr�ca medzi oboma stranami sa preh�bila a KdP sa prakticky stala s��as�ou SdP.

Mn�chovsk� dohoda a n�sledn� rozbitie �eskoslovenskej republiky znamenali z�sadn� obrat aj v postaven� nemeckej men�iny na Slovensku. KdP, premenovan� na Deutsche Partei in der Slowakei (DP) a reorganizovan� po vzore NSDAP si stanovila za cie� nacifik�ciu v�etk�ho nemeck�ho obyvate�stva na Slovensku. Tento proces relat�vne �ahko prebehol v Bratislave a na strednom Slovensku, av�ak na Spi�i sa Karmasinovmu vedeniu podarilo zlikvidova� vlyv ZdP len za pou�itia vyhr�ok a v ur�it�ch pr�padoch aj otvoren�ho n�silia. Proces nacifik�cie nemeckej komunity v�ak v�razne u�ah�ovali medzin�rodnopolitick� a vojensk� �spechy Nemecka. V atmosf�re euf�rie sp�sobenej �ahk�mi v�azstvami nemeck�ch arm�d sa vedeniu DP podarilo �zjednoti�" takmer v�etk�ch pr�slu�n�kov nemeckej men�iny na Slovensku vo svojich radoch. Na za�iatku roku 1940 mala DP 60 000 registovan�ch �lenov, �o znamen�, �e prakticky v�etci dospel� pr�slu�n�ci nemeckej men�iny boli politicky organizovan� v tejto strane. DP z�rove� z�skala privilegovan� status jedin�ho politick�ho reprezentanta slovensk�ch Nemcov a z�skala �pln� a v�lu�n� kontrolu nad v�etk�mi organiz�ciami, �i u� hospod�rskeho, kult�rneho, �portov�ho charakteru, ktor� zdru�ovali nemeck� obyvate�stvo.

V�skum arch�vnych dokumentov neumo��uje da� vy�erp�vaj�cu odpove� na ot�zku, do akej miery sa nemeck� obyvate�stvo vn�torne stoto�nilo s t�mto procesom. Skuto�nos�ou je, a vypl�va to aj z v�sledkov rozhovorov realizovan�ch medzi pr�slu�n�kmi star�ej gener�cie, �e obzvl᚝ na Spi�i bola ideol�gia nacizmu prij�man� povrchne a d�le�it� �lohu tu v mnoh�ch pr�padoch zohr�vali faktory konjuktur�lneho charakteru. Neochota mnoh�ch Nemcov sl��i� Hitlerov�m cie�om nadobudla konkr�tnu podobu potom, �o vojensk� v�azstv� nemeckej arm�dy vystriedali ne�spechy na v�chodnom fronte. Vyskytovali sa i �iadosti o vyst�penie s DP a snahu vyhn�� sa slu�be v nemeckej arm�de dokazuj� arch�vne dokumenty.

Pre rozhoduj�cu v��inu nemeck�ho obyvate�stva na Slovensku v�ak particip�cia na aktivit�ch DP znamenala spojenie svojho osudu s osudmi Nemecka. Po pribl�en� sa v�chodn�ho frontu k hraniciam Slovenska zavl�dol v radoch nemeck�ho obyvate�stva strach z mo�n�ch repres�li�. V��ina Nemcov h�adala v�chodisko v �teku pred pr�chodom �ervenej arm�dy. Evaku�cia Nemcov zo Slovenska mala s�asti spont�nny a s�asti organizovan� charakter. U� v okt�bri 1944 vydal H. Himmler rozkaz na �plnu evaku�ciu nemeck�ho obyvate�stva z �zemia Spi�a. �as� Nemcov sa vyhla organizovanej evaku�cii �tekom, v��ina bola odvezen� hlavne do Sliezska, �iech a na Moravu. Nasledoval odchod Nemcov zo stredn�ho Slovenska (janu�r 1945) a vo febru�ri 1945 boli evakuovan� aj Nemci z Bratislavy a okolia.

Nemeck� obyvate�stvo v�ak nepova�ovalo odchod zo Slovenska za trval� a po prechode frontu sa �as� z nich vracala do svojich domovov. Vr�tiaci sa Nemci pri�li na Slovensku do radik�lne zmenen�ho prostredia. Ak navr�tilci o�ak�vali od novoskon�tituovan�ch �eskoslovensk�ch org�nov politiku odpustenia a zmierenia, �akalo ich trpk� sklamanie.

Nov� �eskoslovesnk� vl�da na �ele s E. Bene�om si ako jednu z prim�rnych �loh stanovila �o�istu" �eskoslovenska od neslovansk�ch men��n t. j. od pr�slu�n�kov nemeckej a ma�arskej minority. Aj ke� na Slovensku, na rozdiel od �esk�ch kraj�n, nedoch�dzalo k spont�nnym v�buchom nen�visti vo�i Nemcom, na z�klade nariaden� SNR prebiehal �asto chaotick� a neorganizovan� proces s�stre�ovania Nemcov v interna�n�ch t�boroch.

V�znamn�m dokumentom bolo programov� vyhl�senie �eskoslovenskej vl�dy z 5. apr�la 1945, tzv. Ko�ick� vl�dny program, ktor� ur�il v�eobecn� z�sady postupu vo�i nemeckej men�ine. Vl�da rozhodla od�a� �t�tne ob�ianstvo v�etk�m pr�slu�n�kom nemeckej men�iny s v�nimkou Nemcov, ktor� boli �eskoslovenk�mi �t�tnymi ob�anmi pred vojnou a mohli dok�za� antifa�istick� �innos�. Ostatn� Nemci mohli po�iada� o vr�tenie �eskoslovensk�ho ob�ianstva s t�m, �e �t�tne org�ny prehodnotia ka�d� pr�pad individu�lne. �lenovia fa�istick�ch organiz�ci� mali by� �eskoslovensh�ho ob�ianstva zbaven� a vypovedan� z krajiny.

Pr�vnou normou, ktor� konkretizovala Ko�ick� vl�dny program bolo nariadenie SNR �. 33 Sb.n. SNR o potrestan� fa�istick�ch zlo�incov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriaden� �udov�ch s�dov z 15. m�ja 1945. Pod�a nariadenia mal by� trestom smrti potrestan� ka�d�, kto sa zasl��il o zriadenie fa�istick�ho re�imu, kto podporoval, �i u� vojensky, alebo hospod�rsky nacistick� Nemecko, obhajoval idey fa�izmu a ak�mko�vek sp�sobom maril boj slovensk�ho n�roda proti zradcom, alebo okupantom. Uveden� trestn� �iny spadali do kompetencie siete �udov�ch s�dov a to okresn�ch i miestnych a N�rodn�ho s�du so s�dlom v Bratislave-

Nasledovala s�ria nariaden� (�. 50 o n�rodnej spr�ve, �. 44 o �prave slu�obn�ho pomeru �t�tnych a verejn�ch zamestnancov, �. 104 o konfi�kovan� a ur�chlenom rozdelen� p�dohospod�rskeho majetku Nemcov, Ma�arov a zradcov a i .), ktor� viedli prakticky k �plnemu vyradeniu nemeck�ho obyvate�srva zo spolo�ensk�ho a hospod�rskeho �ivota Slovenska.

Rozhodnutie vl�dy �SR vys�ahova� nemeck� obyvate�stva z �zemia republiky umo�nili z�very postupimsk�ch rokovan�, na ktor�ch ��fovia vl�d v�azn�ch mocnost� (USA, Ve�kej Brit�nie a ZSSR) s�hlasili s vys�ahovan�m nemeckej minority z �eskoslovenska. V priebehu roku 1945 bola v��ina nemeck�ho obyvate�stva s�streden� najprv v pracovn�ch, potom v s�stre�ovac�ch a nesk�r v odsunov�ch t�boroch. Na rozdiel od odsunu nemeck�ho obyvate�stva z �iech, nebol transferu Nemcov zo Slovenska prikladan� mimoriadny d�raz. V�nimku tvorili org�ny zainteresovan� do odsunu, odbojov� zlo�ky a pochopite�ne osoby, ktor� z�skavali konfi�kovan� nemeck� majetok. Aj ke� po�et internovan�ch Nemcov nebol ve�k� (pod�a �dajov Hlavn�ho velite�stva N�rodnej bezpe�nosti bolo koncom septembra 1945 umiestnen�ch v interna�n�ch t�boroch 22 215 os�b) v d�sledku v�eobecn�ho nedostatku, ako aj nez�ujmu zainteresovan�ch org�nov boli pomery v t�chto zariadeniach nezriedka ve�mi �a�k�. V mnoh�ch t�boroch boli absol�tne nevyhovuj�ce hygienick� pomery, ktor� ohrozovali zdravie zaisten�ch os�b a st�vali sa zdrojom infekci� na okol�.

Napriek �a�kej situ�cii v z�sobovan� , celkovom materi�lnom zabezpe�en� t�borov a v niektor�ch pr�padoch aj zneu�itia svojho postavenia zo strany dozorn�ho person�lu, prij�malo demoralizovan� nemeck� obyvate�stvo re�trikt�vne z�kroky slovensk�ch �radov pas�vne.

Samotn� priebeh odsunu, ktor� sa za�al v apr�li 1946 ur�ovali �Smernice pre s�stavn� odsun Nemcov zo Slovenska". V�ber os�b pre odsun zabezpe�ovali okresn� n�rodn� v�bory, okresn� spr�vne komisie a v Bratislave a v Ko�iciach n�rodn� v�bory. Odsunovan� osoby nemali pr�vo vyvies� hnute�n� majetok, maxim�lne si mohli vzia� 70 kg bato�iny s osobn�mi vecami, potravinami na sedem dn� a sumu 1000 mariek. Priebeh odsunu mal by� v neposlednom rade aj v�aka pr�tomnosti pozorovate�ov �erven�ho kr�a na Slovensku preveden� hum�nne, pri�om z�kladnou odsunovou jednotkou bola rodina. Prv� transport vyslan� z odsunov�ho t�bora Petr�alka - Kop�any opustil Slovensko 30. apr�la 1946. �al�ie tri transporty odoslan� do americk�ho okupa�n�ho p�sma boli vypraven� v m�ji. Do sovietskeho okupa�n�ho p�sma odi�li �tyri transporty v j�ni. Do okt�bra 1946 bol proces odsunu nemeck�ho obyvatestva prakticky zav��en�. Celkove bolo vypraven�ch 27 transportov po 1200 os�b v ka�dom transporte. Sum�r odsunut�ch osob predstavoval 32 400.

Odsun Nemcov zo Slovenska v obmedzenej miere pokra�oval sporadicky aj v nasleduj�cich dvoch rokoch. Jednalo sa v�ak sk�r u� o mal� skupiny, rodiny a jednotlivcov a po jeseni 1946 odsun nemal masov� charakter. Je mo�n� kon�tatova�, �e n�ten�m odsunom sa tragicky zav��ila takmer osem storo�n� hist�ria nemeckej men�iny na Slovensku. Aj ke� pod�a r�znych odhadov zostalo na Slovensku 15 000 - 25 000 Nemcov, pr�slu�n�ci tejto men�iny nepo��vali �iadne z men�inov�ch pr�v priznan�ch in�m minorit�m. A� do novembra 1989 nemeck� men�ina nemala mo�nos� vzdelania v materinskom jazyku , nebolo jej umo�nen� organizova� sa v r�mci kult�rnych a z�ujmov�ch spolkoch a prakticky pre ofici�lnu politiku vl�dy neexistovala. T�to situ�cia sa odrazila aj pri s��taniach obyvate�stva, ktor� od roku 1948 indikovali kontinu�lny pokles nemeckej n�rodnosti na Slovensku. Absol�tne najmen�� po�et dosiahla pri s��tan� obyvate�stva v roku 1980 (2 918).

Demokratick� zmeny po novembri 1989 vytvorili priestor aj pre revitaliz�ciu nemeckej minority. Aj ke� hovor�me o po�etne malej skupine (v roku 1991 sa 5179 os�b hl�silo k nemeckej n�rodnosti) kult�rne, vzdel�vacie a spolo�ensk� aktivity nemeck�ho obyvate�stva prevy�uj� svojim rozsahom a intenzitou jeho po�etn� stav. Nemeck� men�ina sa v roku 1990 zdru�ila do Karpatskonemeck�ho spolku, ktor� je teritori�lne roz�lenen� do piatich regi�nov.

Rozsiahle kult�rne dedi�stvo a hospod�rsky pr�nos, o ktor� sa zasl��ili Nemci po�as �smych storo�� svojho p�sobenia na Slovensku, by mal by� predpokladom �spe�n�ho rozvoja tejto men�iny aj v bud�cnosti.

Literat�ra:

Gabzdilov�, S.: Odsun Nemcov z �zemia Spi�a v rokoch 1946 - 1947 v reflexii ich individu�lnej historickej pam�ti. In: Ba�ov�, V. - Kus�, Z. (eds.): Identity v meniacej sa spolo�nosti. Ko�ice 1997, s. 137 - 144.

Gabzdilov�, S.: Nemeck� men�ina na Slovensku v rokoch 1947 - 1950. In: Gajdo�, M. - Kone�n�, S. (eds.):Etnick� minority na Slovensku (hist�ria, s��asnos�, s�vislosti). Ko�ice 1997, s. 114 - 124.

Gabzdilov�, S.: Dikrimin�cia nemeck�ho a ma�arsk�ho obyvate�stva na Slovensku po druhej svetovej vojne v oblasti �kolstva a vzdelania. In: �lovek a spolo�nos�. Internetov� �asopis pre p�vodn� teoretick� a v�skumn� �t�die v oblasti spolo�ensk�ch vied. Ro�.1, �. 2, 1998, www. saske. sk/cas..

Kov��, D.: Nemecko a nemeck� men�ina na Slovensku (1871- 1945). Bratislava 1991.

Kova�evi�ov�, S.: B�val� nemeck� vidiecke s�dla na Slovensku, ich hist�ria a kult�ra. In: N�rodopisn� inform�cie. Bratislava 1989, �. 2.

Olejn�k, M.:Transform�cia identity spi�sk�ch Nemcov v z�vislosti na meniacich sa �t�topr�vnych a soci�lnych podmienkach Slovenska v 20. storo��. In: Ba�ov�, V. - Kus�, Z. (eds): Identity v meniacej sa spolo�nosti. Ko�ice 1997, s. 145 - 154.

Olejn�k, M.: Nemeck� men�ina na Slovensku a jej odsun v rokoch 1945 - 1946. In: Gajdo�, M. - Kone�n�, S. (eds.): Etnick� minority na Slovensku (hist�ria, s��asnos�, s�vislosti). Ko�ice 1997, s. 103 - 113.

Olejn�k, M.: Historick� v�voj a s��asn� postavenie nemeckej men�iny na Slovensku . In: Gajdo�, M. - Matula, P.(eds.):Niektor� ot�zky v�voja n�rodnostn�ch men��n na Slovensku. Ko�ice 1997, s. 193 - 209.

Olejn�k, M.: Postavenie nemeckej men�iny na Slovensku po por�ke nacistick�ho Nemecka. In: �lovek a spolo�nos�. Internetov� �asopis pre p�vodn� teoretick� a v�skumn� �t�die v oblasti spolo�ensk�ch vied. Ro�. 1, �. 2, 1998, www. saske.sk/cas.

Stan�k, T.: Odsun Nemcu z �eskoslovenska 1945 - 1947. Praha 1991.