Struma (hrvoľ)

Struma je označenie pre zväčšenú štítnu žľazu. Zväčšenie štítnej žľazy má mnoho možných príčin, najčastejšou je nedostatok jódu v strave. Môže, ale nemusí byť spojené s poruchou funkcie štítnej žľazy - hypotyreózou alebo hypertyreózou.

Struma a vrodený syndróm nedostatku jódu v Štajersku, medená rytina z r. 1815.

Príčiny

• nedostatok jódu v strave je príčinou endemickej strumy, vyskytujúcej sa u značnej časti populácie v určitom regióne, čo je najčastejšia príčina
• výrazný nadbytok jódu v strave je naopak zriedkavou príčinou strumy
• zápal štítnej žľazy býva infekčný (strumitída) alebo autoimúnny, vyvolaný protilátkami proti tkanivám štítnej žľazy (napr. Graves-Basedowova choroba alebo AITD – chronická lymfocytárna tyreoiditída (CLT, Hashimotova tyreoiditída)
• nádor štídnej žľazy býva príčinou uzlovej strumy. Nádory môžu byť nezhubné (adenóm) alebo zhubné, časť z nich je spojená so zvýšenou produkciou hormónou štítnej žľazy

Rozdelenie

Podľa štruktúry

• difúzna struma - hompogénnej štruktúry
• nodózna (uzlová) struma - uzlovitej štruktúry

Podľa funkcie

• eufunkčná - s normálnym vylučovaním hormónov
• hypofunkčná - so zníženým vylúčovaním hormónov
• hyperfunkčná - so zvýšeným vylúčovaním hormónov

Príznaky a diagnostika

Ultrasonografické zobrazenie štítnej žľazy (priečny prierez, 2,4 laloky štítnej žľazy, 3 - priedušnica, 1,5 krčné tepny).

Výraznejšie zväčšená štítna žľaza mení vzhľad krku pacienta - je viditeľná. Často sa dá aj nahmatať, najmä, ak je tuhšej konzistencie. Presnejšie sa diagnóza zväčšenia štítnej žľazy stanoví meraním jej objemu pri ultrasonografickom vyšetrení. Normálny objem štítnej žľazy u ženy je 18 ml, u muža 22 ml.

Príznaky, spojené so strumou závisia vo veľkej miere od ochorenia, ktoré viedlo k vzniku strumy. Bývajú to najmä poruchy jej funkcie - hypotyreózy alebo hypertyreózy. Veľká struma môže spôsobovať ťažkosti, vyplývajúce z jej tlaku na okolité orgány.

Príčina strumy sa zisťuje okrem klinického vyšetrenia pacienta zobrazovacími a laboratórnymi vyšetreniami, na prvom mieste ultrasonograficky (zobrazením pomocou ultrazvuku), vyšetreniami hladiny hormónov (v prvom rade tyreotropínu, tyroxínu, trijódtyronínu) a protilátok proti tkanivám štítnej žľazy (autoprotilátok proti tyreoidálnej peroxidáze - aTPO, tyreoglobulinu - ahTG, pri hyperfunkcii štítnej žľazy aj protilátok proti receptoru pro TSH - aTSHR, TRAK). Ultrasonografické vyšetrenie má významné miesto v stanovení príčiny vzniku strumy a stanovení charakteru uzlov v strume, ktoré sú väčšinou nezhubné, napr. tvorené väzivovými štruktúrami, ale môžu to byť aj nádory rôzneho stupňa zhubnosti alebo metastázy nádorov. Na základe ultrasonografického nálezu môže byť indikovaná tenkoihlová biopsia podozrivého uzla.

Liečba

Liečba sa v súčasnosti riadi vyvolávajúcim ochorením a prípadnou poruchou funkcie. V minulosti bežne, v súčasnosti už zriedka sa na zmenšenie objemu strumy používa podanie jódu vo forme Lugolovho roztoku alebo jej ožiadenie (zvonka, alebo podávaním rádioaktívneho izotopu jódu). V niektorých prípadoch sa volila operácia s odstránením časti tkaniva štítnej žľazy, tento postup sa v súčasnosti používa takmer výhradne pri nádoroch.

Prognóza

Prognóza strumy závisí od vyvolávajúceho ochorenia a v súčasnosti je s výnimkou zhubných nádorov priaznivá

Zdroje

• KLENER, Pavel. Vnitřní lékařství. Praha : Karolinum, 2006. (3., přeprac. a dopl. vyd.) Dostupné online. ISBN 80-7262-431-8.
• MEFANET, síť lékařských fakult ČR a SR. Nemoci štítné žlázy s eutyreózou [online]. wikiskripta.eu, [cit. 2023-01-22]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Struma (hrvoľ)